Chcem sa tu s vami podeliť o môj príbeh o tom, ako som sa ja osobne zoznámil s elektrickými autami. A aj všetkým okolo toho. Nebude to čítanie o tom ako som si kúpil Teslu a užíval si jej “super schopnosti”, skôr to bude čítanie o tom ako sa to dá zažiť v dostupnejšej forme pre mnohých “bežných šoférov”. A verte mi, že aj v tej dostupnejšej forme to sú fajn zážitky, ba to má aj zmysel “používať” takéto elektro autá.
Ako a kde to vlastne u mňa začalo?
Ako a kedy asi som začal sledovať elektrické autá, to dnes už presne neviem… Isté je, že už v roku 2014 bolo na YouTube video, aj dnes známeho auto recenzenta, vlastne 2 časti, kde sa debatovalo o Tesle model S, ktorá vtedy jazdila na Slovensku… A už toto video som ja sledoval, a dumal pri tom o tom, aké to je vozenie… Neskôr som registroval aj rôzne iné elektrické autá ktoré sa už vyskytovali aj u nás. Ale to iba tak okrajovo.
Samozrejme boli aj myšlienky absolvovať zážitkovú jazdu na Tesle, ale tieto myšlienky dajako začali pretláčať myšlienky o tom, že sa chcem s tým pohonom zoznámiť trochu inak. Tak praktickejšie. A to pravda Tesla neprichádzala veľmi do úvahy.
Nie len preto že to jednoducho nezaplatím (na pár dní – niekoľko sto Eur), ale aj preto, že to auto vlastne nie je auto pre mňa. Tesla by bola o technológiách (ale aj tie mám rád, smartfón som mal už v dobách modelu MDA Vario 3), ja som sa začal zaujímať skôr o ten samotný pohon, aké to je tak “naživo”, a na bežné moje používanie. A teda aj v dostupnejšej forme. (Mal som už v roku 2018, vyskúšaný elektrický pohon na bicykloch, a o to viac ma lákal na autách.)
O možnosti kúpi takéhoto auta som ale ani neuvažoval. Ceny za vtedy existujúce modely boli šialené, ich dojazdy často malé (ako druhé auto by to nevadilo, ale to som nepotreboval), nabíjacia infraštruktúra pre mňa v podstate (vtedy) neznáma.
Chcem si to prakticky vyskúšať…
Aké by to v princípe mohlo byť voziť sa na takom aute? No, asi ako na autíčku z autodromu. Pridám – idem (bez prevodov), uberiem – spomaľujem. Ak sa dobre pamätám, tak sa občas v dajakej požičovni dalo požičať aj elektrické auto, už pred rokom 2019. Ale predstava že si požičiam auto z požičovne ma desila.🙂 Kto vie čo tam všetko bude poškodené, a mne to dajú k náhrade…
V roku 2019 už som registroval jednu požičovňu v Bratislave kde sa dal požičať e-Up. Za zaujímavé (a hlavne dostupné) ceny. V lete som to aj plánoval, ale z časových dôvodov z toho zišlo. Boli aj dajaké akcie kde sa elektrické autá trochu prezentovali, a tak som sa napríklad na jeseň v roku 2019 odviezol na Mercedese (asi model EQC), a zaujalo ma to. Ani nie výkon, ale skôr tá bleskurýchla reakcia bola zaujímavá, a tá plynulosť a pohoda.
e-Up v požičovni som sledoval naďalej… A už, už to vyzeralo tak, že si ho požičiam na vianočné sviatky. Budem mať čas, boli lepšie ceny, a stále boli nejaké kusy voľné. Ale desila ma zima, možný sneh, či poľadovica, nevedel som čo od toho čakať (dojazd – hlavne v zime malý). A predstava ako si sadnem za volant cudzieho auta s “automatom”, a vyrazím do bratislavskej premávky, to bol trochu horor…
Rok 2020 – “boom” elektromobility…
V roku 2020 ale prišiel boom elektromobility “v plnej sile”. Vznikali na YouTube rôzne nové kanály, s čisto elektro obsahom, a človeka to lákalo stále viac a viac. Až prišiel “Salón elektromobilov” v januári v roku 2020 v Bratislave. Tam už som osobne vyrazil na “kontrolu”, lebo oná bratislavská požičovňa tam svoje e-Upy prezentovala, a dalo sa na nich aj odviezť (aj za volantom).
Že si ho požičiam som bol vlastne už definitívne rozhodnutý, tu som si ho išiel vlastne “ohmatať” naživo. Nakoniec sa podarilo, a malý okruh som prebehol s inštruktorom. (Nemal som chuť, ba ani odvahu sadnúť hneď za volant – nemal som skúsenosti s automatom, a premávka v neznámej časti Bratislavy… Ale vnímal som ako sa to správa.)
Aspoň po parkovisku som si to ale skúsiť chcel, ten pocit za volantom (aby som vedel ako to funguje a reaguje “na moje povely”). Inštruktor bol veľmi seriózny, všetko sme prebrali, našli sme kus miesta na parkovisku, a prvý krát som si to vyskúšal… Okamžite som tam zaradil plnú rekuperáciu, tá ma ihneď zaujímala, a odvtedy už iné ani nepoznám… Taký som bol “nadšený” z tej jazdy (po parkovisku) že som na ňom chcel ihneď vyraziť domov. Smola – nebol voľný…
A možno aj moje šťastie, lebo by som sa odtiaľ z toho opačného konca Bratislavy možno ani nevymotal, taký chaos je ten pohon keď s takým autom idete prvý krát. (Moja dcéra keď si to skúšala tak nechápala “čo sa deje”. Pridá plyn, nič nepočuť, motor jej nedal zvukom najavo že sa pridalo, ale auto sa rozbieha… 🙂 Ale neskôr sa jej začalo pozdávať že nemusí skoro nič robiť, len pridáva a brzdí.)
e-Up – konečne za volantom elektromobilu
Nič menej, už bolo rozhodnuté definitívne – to auto musím vyskúšať aj keby “tragače padali” (ale skôr mohol padať sneh, bol január…). A hneď na ďalší víkend som si ho zarezervoval, a v sobotu 2.2.2020 o 10 tej hodine som bol v Bratislave (ekologicky – elektrickým vlakom pekne), a 10:30 som mal naštartovaný aktivovaný VW e-Up…
A týmto som aktivoval nie len samotné auto, ale aj sériu zážitkov o ktorých som dovtedy nemal ani potuchy…
Požičal som si ho na týždeň, chcel som skúsiť bežný pracovný cyklus, nie sa “iba povoziť”. Prvý deň to bolo veľmi zaujímavé. Čo prvý deň, hneď prvé kilometre. Krúžil som okolo Námestia SNP po blokoch, aby som dostal pod kontrolu tie reakcie pohonu. Po treťom (či pre istotu štvrtom) okruhu som vyrazil do premávky.
Neviem akým zázrakom som sa vymotal na obchvat, ale potom to už išlo. Zastavil som hneď na najbližšej pumpe na obchvate (dačo ešte nastaviť, tam sa dá zastaviť pravda, inak na obchvate nie je miesto na to), a vtedy som si uvedomil že sem vlastne nepatrím, nemám tu čo robiť. Zvláštny pocit… (aj keď teraz môžete nabíjať občas aj na čerpacích staniciach)
Dojazd, údaj ktorý som pri spaľovacom aute v živote nesledoval…
Od prvej sekundy som sledoval dojazd. Auto malo batériu len 18,7kWh (prvá generácia, rok 2019). Pri štarte tam bol údaj 124km (asi úsporné jazdy mestom), mne ale hneď na obchvate klesol. Razom bol pod 100km, čo je menej ako je rezerva na mojom aute… Hneď nastali obavy – či ja vôbec prídem aspoň do Trnavy (tam bola DC nabíjačka o ktorej som už vedel, ba aj viaceré).
Ale ten pohon ma fascinoval veru… Nič to že to bolo malé autíčko, a od Tesly vzdialené niekoľko tried. Zaujímavé bolo, že už na prvých jazdách som dokázal jazdiť vďaka rekuperácii skoro úplne bez bŕzd.
(Zásuvka ktorú máme doma vonku už asi 20 rokov bola vlastne celý čas príprava na elektrické auto, len som to doteraz nevedel… 🙂)
Opísať týždeň testovania toho malého elektrického zázraku by bolo na celý článok, takže dám len zaujímavosti čo ma zaujali, prvé zistenia:
- dojazd som si musel riadne sledovať neustále. V tej zime, a pri plnom komforte kúrenia, bol maximálne 100km (na display-i, reálne teda tak -20km). A keďže som bol začiatočník, tak ak klesol na 30 km, už aj som bol na nabíjačke.
- naučil som sa auto nabíjať nie len doma zo zásuvky, ale aj na verejných DC nabíjačkách (kartička), bolo to v pohode intuitívne
(ideálne ráno, tak ako je vidno tu, bude určite voľno, kto by tak skoro vstával aby nabíjal… 🙂)
- celý ten týždeň bol iba o jazdení “okolo komína”, na dlhšie cesty nebola odvaha… Ba ani na Pezinskú Babu nebola, v Pezinku nebola DC nabíjačka. A to som chcel odskúšať jazdu do kopcov (ako dojazd padá smerom hore, a zvyšuje sa smerom dolu).
- mnohých kolegov a kamarátov som odviezol, aby mali predstavu čo to ako jazdí. Tá jednoduchosť ovládania ich zaujala, dojazd a cena vozidla už nie. Ale napríklad samotná veľkosť nikomu dajako enormne nevadila. Dvaja vpredu sa vozia tak normálne. (nikto v mojom okolí či v práci dovtedy elektrické vozidlo poriadne ani nevidel, nie sa v ňom ešte previezť…)
- objavil som mnohé plusy:
+ jazda plným mestom – relax… Bez radenia, bez čakania na turbo, bolo to zrazu úplne iné. Tu sa prejavila výhoda dlhšej doby prenájmu – po pár dňoch som vedel čo od auta čakať. Takže kruháče mali zrazu pre mňa vždy voľno, do každej medzery medzi autami sa ten malý mestský krpec napchal, a vďaka rýchlej reakcii na plyn aj ihneď zmizol (aj z križovatiek). A tá “veľkosť” auta v meste – paráda. Ani kolóny už neboli stres – auto sa v nich posúvalo prakticky akoukoľvek rýchlosťou, bez starostí o vhodný prevod. A vadilo mi ako spaľováky pri rozbehu preraďovali a narúšali mi moju plynulosť rozbehu.🙂
+ 62kW s elektrickým motorom nie je 66kW so spaľovákom… Mám ten výkon kedykoľvek. Do 80 tky bol e-Up veľmi agilné vozidlo.
+ auto si vyhrejem doma pekne, ešte na zásuvke, nesadám do studeného…
+ auto je to drahé, ale má veľa prvkov výbavy (aj automatické stierače, baj aj cúvaciu kameru – lebo pravda – s takým “obrom” je problém parkovať…🙂 ). Bolo to príjemné jazdiť krátke trasy s takto vybaveným autom, ba dokonca mi tam nič z možnej výbavy nechýbalo ak tak nad tým rozmýšľam..
+ zaujímavo riešený infotainment – použijem svoj mobil… Ono je to možno divné, ale má to kopu výhod. Waze navigácia, mobil na “nabíjačke” pri tom, a to všetko na integrovanom držiaku. Ktorý je aj dobre umiestnený v zornom poli (len mohol byť telefón na výšku, ale pravdepodobne sa ráta skôr s tým že budem na nabíjačkách čakať a pozerať pri tom dajaký video obsah na mobile, aby som vyplnil ten čas…🙂 ).
+ na “automat” si človek rád zvykne, zvuk spaľováka mi nechýbal… Výhoda je aj to že idem s premávkou v akejkoľvek rýchlosti v pohode. Nemám nervy z toho že na 4 je moc vytočený motor, a na 5 podtočený.
+ človek by čakal že bude celé dni na nabíjačkách čakať, ale e-Up bol do 15 – 25 minút vždy nabitý. Stačilo zmeniť filozofiu myslenia na “tankovanie”, a ak sa dalo, tak ak auto stálo, tak ho nabíjať. A bolo po problémoch. Kým som nakúpil v Kauflande tak bola batéria plná. A napríklad aj parkovanie v meste – šup ho na AC a idem do mesta pešo kúsok (a ani neplatím to samotné parkovanie). Samozrejme musí byť rozumne umiestnená nabíjačka. V Trnave také máme.
- nič menej boli aj mínusy…
– dojazd tesne pod 100km fakt nie je nič moc. Ako, cesta typu domov – práca – domov je pohoda, ale stačilo len trochu zmeniť trasu, a už bolo treba kontrolovať stav batérie. Ak sa išlo okolo Trnavy, alebo mesta kde bola DC nabíjačka, tak OK, zastavil som (na DC), nabil, a hotovo. Ale ak som vybehol za Hlohovec, to sa muselo rátať aj s kopcami okolo (hore strach v očiach ako mizol dojazd, dolu sme rekuperovali…). V Hlohovci totiž nebola (ba ani nie je) žiadna verejná nabíjačka (ideálne DC).
– kúrenie tam bolo poslabšie. Auto sa snaží si tú batériu šetriť, a tak špirálu rozohrieva tak “opatrne”. Nie je tam tepla ako v spaľováku. Na jednej strane kúri hneď, na druhej strane slabšie na dlhej trase. Ale je to mestské auto, aké dlhé trasy…
Šok z prechodu naspäť na “klasiku”
Bol to úžasný týždeň plný zisťovania “skutočností” ako sa s takýmto autom jazdí. A úžas nastal aj po tom čo som auto vrátil. Tá zmena na manuál a spaľovák, to bol šok! Prvý deň som nevedel ovládať vlastné auto. Zrazu nastalo množstvo činností ktoré elektro auto nevyžadovalo. A hlavne – nefungovala rekuperácia, a každú korekciu rýchlosti smerom dolu bolo treba zasa riešiť brzdou. Malý spaľovák moc motorom neubrzdí váhu Rapida.
Lenže, po týždni mi to auto začalo chýbať… Začal som študovať možnosti nabíjania “ďalej” ako v domácom okrese. Lebo okrem mnohých nápadov čo by som chcel ešte skúsiť, ma stále prenasledovala myšlienka na dajaký dlhší výlet. Veď prejdem 60km, nabijem, a keď to zopakujem par krát, tak prejdem aj stovky kilometrov, nie?
e-Up druhý krát – nové zážitky
Takže po dajakom čase som znovu zaplatil za týždeň vozenia sa na e-Upe a preskúmal som aj to, čo som predtým neskúsil. A zasa prišli nové skúsenosti a skutočnosti. Hlavný šok bol hneď po prvých asi 300m jazdy – okamžite som si na ten pohon navykol. Akurát silu rekuperácie som trochu potreboval zasa vychytať.
Keďže e-Up je mestské auto tak načo používať v Bratislave obchvat… Šup to cez mesto. Odvážil som sa už aj na tú Pezinskú Babu. Rovno z Bratislavy smer Pezinok a už som ťahal hore. Na takom kopci je údaj o dojazde naozaj sranda. Pred kopcom 74km, na kopci 46, no a naspäť dolu bol zasa 65km… Cesta dolu z Baby bola bez bŕzd, rekuperácia aj toto pobrala.
Vyskúšal som ďalšie rôzne veci, napríklad ECO režimy, občas sa dalo dojazdu veľmi pomôcť pomalšou jazdou. Aj som zistil mnohé nové skúsenosti, napríklad to, že v Piešťanoch už boli elektro taxíky, a verejné nabíjačky teda zrazu nemuseli byť vždy voľné… A teda že stretnúť kolegu na nabíjačke je riziko, nie radosť, lebo nie každá nabíjačka vie zdielať DC výkon.
Výlet cez 400km na aute s dojazdom menej ako 100?
A čerešnička na torte bol samozrejme vysnívaný výlet… (toto na obrázku je skoro reálna trasa výletu)
Naplánoval som asi 400km okruh. Nabíjačky boli od seba v pohode – maximum bolo asi 69km, to som mienil risknúť. Smer som vybral tak aby najdlhší úsek nešiel do kopca, takže sa išlo: Piešťany, Trenčín, Bojnice, Zvolen (aspoň sa tam prejsť okolo zámku), Kováčová (v motoreste tam dobre varia, takže obed), no a ako hlavný “elektro” cieľ bola Budča – ikonické miesto kde sú ultra nabíjačky. Potom Beladice, ešte Galanta (odtiaľ sa dá prejsť po nabití už aj do Bratislavy) a domov.
Nabíjal som hneď v Piešťanoch, z domu nebola 100% nabitá batéria, potom pri Trenčíne, Prievidza (2,5km je to pešo do Bojníc k turistickým atrakciám), potom Budča, a pre istotu (pred cestou po diaľnici) aj Žiar nad Hronom ešte (ale tam sa mi stala nepríjemnosť že som čakal na obsadenej nabíjačke, a na AC pri 3,6kW nič moc rýchlosť nabíjania – a hlavne nejde kúrenie!).
A na záver HUB Beladice, a ešte aj Galanta. Aby som domov neprišiel s prázdnou batériou. Myslím že najmenší stav batérie bol tak 30-35%, takže tie nabíjania boli tak 15-25 minút. Asi 110 minút som strávil na nabíjačkách (Škoda že som nenabíjal počas toho obedu… Nebolo tam kde.). Akurát tie nabíjačky bolo treba občas aj nájsť v mestách, takže dajaká jazda navyše, neboli veru priamo na ceste.
(Fotografie z výletu sú prevažne z nabíjaní, to bola častá činnosť pri tomto aute… 🙂 Ak by som UFC 350kW na Budči využil “naplno”, tak mám auto do plna za 3,5 sekundy…)
e-Up vie jazdiť aj naozaj úsporne, a mať slušný dojazd…
Na záver ako som auto vracal som mal šťastie na celkom teplo, a keďže som cestu do Bratislavy naplánoval cez dedinky pod kopcami, tak som zistil že auto vie jazdiť naozaj úsporne. Dojazd vyskočil aj na 150km zrazu.
Celé toto druhé požičanie bolo úplne iné ako prvé. Vedel som presne čo ma na ktorej ceste čaká, aké dlhé nabíjanie asi, a teda som zistil že človek si aj s týmto autom dokáže cestu fajn naplánovať. Veď posledný deň som najazdil tiež riadne nad 100km, a presne ako som to odhadol s nabíjaniami a stavom batérie, tak to tak aj v praxi bolo (pár minút nabíjania v Trnave a pár v Bratislave)…
Za posledné dva dni som s tým autom dal skoro 540km, nemysliteľné keď som si ho požičiaval prvý krát. A hlavne som aj po Bratislave s tým autom už “lietal” ako na motokáre. Je to jednoducho super auto do mesta. Všade sa zmestí, rýchlo reaguje, ba aj všade zaparkuje. Už ani v Bratislave nebol žiadny stres z jazdy plným mestom, a to je čo povedať…
Ale nesedia mu zlé okresky – zvlnené cesty mu vďaka krátkemu rázvoru vadia.
Tie zážitky som si nemohol nechať iba pre seba…
O svojich zážitkoch z týchto “pôžičiek” som si vždy spísal všetko do takého “osobného denníka”. Čiastočne sú to aj recenzie, ale skôr čisto denníky. Ako som auto kedy používal, ako to v praxi fungovalo (hlavne teda nabíjanie a dojazdy). A len trocha informácií o samotnom aute. (na recenzie áut sú tu iní, skúsenejší šoféri) Myslím že stojí za to si tieto zážitky uchovať.
Jednak sa mi pri ich čítaní, hoci aj po roku, všetky spomienky vracajú, a aj preto, že to bude súčasť histórie elektromobility – ako sa začínalo na tých prvých generáciách vozidiel. Prípadne ako ten prechod vnímali samotný “užívatelia”. Aj aké zmeny (myslenia na nabíjanie / tankovanie) im to prinášalo. A aj ukážka aké to bolo komplikované s mnohými kartičkami a aplikáciami. Výlet kúsok po Slovensku sa plánoval komplikovane asi ako trip cez pol Európy.
Vlastné skúsenosti, vlastný názor na elektromobilitu
No a po týchto skúsenostiach som sa pozeral na elektromobilitu už úplne inak… Vedel som dosť dobre ako to funguje. Aj keď s autom s mizerným dojazdom. Ono iné autá s dojazdom nad 200, ba aj nad 400km fungujú v princípe rovnako (len menej obmedzujúco).
Pri plánovaní trasy treba iba použiť iné kilometre medzi nabíjaniami, prípadne iné časy nabíjania. Aj som mal v pláne že si to vyskúšam, aká je to zmena keď je lepší dojazd, oná požičovňa mala dostať nové modely e-Up – s dvojnásobnou batériou. Ale prišiel Covid (ja som auto vracal týždeň pred tým ako sa všetko zatvorilo), no a bol koniec plánov, ba aj mojim ďalším testom elektro auta. Požičovňu komplet zrušili…
Chcel som vyskúšať ďalšie (iné) elektro autá
Samozrejme som elektro autá sledoval ďalej, a dúfal som že si ešte dajaké vyskúšam. A napríklad aspoň krátku jazdu na Kia e-Niro (predvádzačka) som skúsil. Tam ma prekvapilo ako bolo cítiť trochu tú hmotnosť. A bolo to auto o nejaké triedy inde ako e-Up, takže zaujímavá jazda.
Návyky z e-Upa sa hodili. Akurát tu keď som šliapol na akcelerátor, tak som musel byť opatrnejší. 150kW je nielen iný údaj, ale aj iná reakcia. Ale hlavne – bol pri tom aute iný dojazd – 80 % batérie, a dojazd cez 450km. To bola hodnota ktorú neprevozím bežne snáď ani za týždeň… Uvedomil som si že pri tomto aute by ma teda určite nestresoval (denné jazdy sotva dosahujú 50km, a ak aj dakde vybehnem, je to len dačo nad 100km, možno do 150 v extra prípadoch).
Aj Kia e-Niro je fajn…
A úplnou náhodou som krátko po tej jazde v diskusiách narazil na fanúšika elektromobility ktorého články tu dokonca aj čítate – “diaľkový jazdec” so svojim elektromobilom – Ľuboš P. a jeho Kia e-Niro. Ako sme tak rozoberali svoje poznatky, názory, tak mi ponúkol možnosť vyskúšať si jeho Kiu. Len tak.
Síce som nešiel za volantom (ponuka bola, ale nechcel som to riskovať, a hlavne som chcel vnímať viac to auto, a systém čo tam Ľuboš má – Comma – Openpilot), ale dali sme spolu od tej doby viaceré jazdy, predebatovali čo sa dalo. A hlavne som sa od Ľuboša dozvedel naozaj cenné informácie, má viac skúseností ako ja… Doteraz sme v kontakte. Keď sa nájdu spoločné témy (nie len elektromobilita) tak je o čom debatovať. A máme na elektromobilitu aj podobné názory, nevidíme tam len pozitíva za každú cenu.
A takto som v (občasnom) kontakte aj s inými majiteľmi elektrických áut. A dokonca som niektorým aj poradil. Aj napriek tomu že sám elektrické auto nevlastním. Nič menej skúsenosti a hlavne dajaký prehľad o nich mám. Testoval som ich prakticky.
Chýba mi ten pocit z vozenia sa na “električke”
A naďalej som sledoval možnosti že by som si vyskúšal (za volantom a prakticky) zasa nejaké elektro auto. Keďže svoje stále nemám a láka ma to. Intenzívne som sa na to aj “aktívne” pripravoval – mám vlastné “nabíjacie kartičky”, nastavené aplikácie, viem stav nabíjačiek a nabíjania tu na SK dosť solídne.
Mnohé mám osobne “skontrolované”. Lebo predpokladám že autá čo si požičiam budú mať dojazd tak 100 – 250km… O mnohých takýchto autách viem ich základné parametre – dojazdy, rýchlosti nabíjania. Už len zasa dačo dostať do rúk a overiť si teóriu v praxi… V praxi v akej autá využívam ja.
e-Golf – druhý krát splnený sen – elektrické auto na (pre mňa exkluzívnej) úrovni
A dočkal som sa – našiel som možnosť ako si ďalšie e-auto požičať – celkom čerstvá požičovňa, čo mala dokonca na výber zopár rôznych áut. A z ich ponuky mi do oka padol e-Golf. 2. generácia, batéria 35,8kWh. Náhoda, lebo už keď som testoval e-Up tak ma napadlo že “kto vie ako jazdí tento jeho väčší a lepší brat…”.
A tak som neváhal, a poriadne som si to overil. Požičal som e-Golfa na 4 dni (na veľkú smolu to časovo nevyšlo na viac, samozrejme by som ho bral na týždeň). Ale nevadilo, 900km(!) som stihol, a zasa som si overil čo sa dalo. Na toto auto som sa ale už sústredil aj ako na moje možné budúce elektrické auto, nie len tak zábava. Preto je aj menej fotografií, a skôr len kopa skúseností.
(Veľká výhoda e-Golfa je, že je to vcelku nenápadný elektromobil. A hlavne – klasická konštrukcia, klasický dizajn, to mne vyhovuje…)
To vozenie na elektro autách je silne návykové…
Bolo to skoro rok čo som nesedel za volantom elektro auta, ale – po pár metroch som bol v e-Golfe ako doma (dosť robí aj to, že aj môj Rapid je koncern – ovládanie je podobné). Na prvej križovatke opatrne, potom som ale prepol v hlave “EV mód” a už to fičalo…
Bleskurýchle reakcie, výborný 100kW výkon, kvalitný podvozok, a to ticho… e-Golf je iná liga ako e-Up veru… e-Up mi ukázal čo je to elektrický pohon, e-Golf mi ho ukázal na “poriadnom aute”. To ale neznamená že e-Up je “slabé” auto. Naopak, na krátke cesty, do mesta, je v podstate výhodnejší. A pre spôsob použitia malého elektro auta na krátke denné cesty, a k nemu spaľovák “na to ostatné”, je to skvelé (druhé) auto. Za každým čo ho na cestách stretnem sa za ním obzriem, previezol by som sa zasa rád hneď…
A čo mi tie 4 dni za volantom e-Golfa dali?
- dojazd 200km+ nie je jednoducho len 2 krát toľko ako bol na e-Upe. V praxi to zmenilo celý systém plánovania ciest, jázd. Vlastne som ani nič plánovať nemusel, tie kilometre ja denne nikdy (bežne) nedám… Takže tam z veľkej väčšiny bol dojazd neustále nad 100km, a ja som ho prestal zrazu sledovať. Zaujímavé zistenie. Nabíjať som nemusel, ale chcel (overiť si vlastné “kartičky” v praxi).
- e-Golf je z môjho pohľadu prémiové auto. Kvalita všetkého, ale pre bežnú jazdu hlavne podvozok, LED svetlá a celkovo výbava. Mnohé veci ale v (mojej) praxi (ako auto do práce a po okolí) ani nepotrebujem.A vlastne – len zvyšujú cenu.
- na elektro aute človek skoro ani nebrzdí, to už som vedel (rekuperácia to poberie). Ale tu vďaka adaptívnemu tempomatu ani nepridávam, aj to auto urobí samo.🙂 Jazda je tak ešte o kus jednoduchšia. “Udržiavanie v pruhoch” tam nebolo, to už by bol koniec šoférovaniu…
- motor si v e-Golfe ani “nepískne”. Tak ho odhlučnili, a vlastne aj celé auto. 110 alebo 130 po diaľnici je stále to isté ticho.
- lenže s tým súvisí asi jediný “problém” – dojazd na tej diaľnici pri tej 120 tke a viac. Auto dokáže jazdiť v lete brutálne úsporne, kľudne okolo 12kWh, na normálnom móde a normálne rýchlo po okreskách. To je skoro 250km dojazdu. Ale človek to vytiahne na diaľnicu, 120 tempomat (130 až 140 obiehanie), a batéria mizne pred očami. Na krátkom úseku 50km som takto prišiel o 40% kapacity… Riešenie je držať tam rýchlosť do 110. Ale na takejto limuzíne? Žartujete? Na e-Upe som jazdil aj po diaľnici 100 vkou, dolu kopcom 110, tomu autu to vyhovovalo, a tak výrazný rozdiel to teda nerobilo. Tu si ale myslím že pri takom tempe idem tak 80…
- e-Golf podporuje najviac 40kW DC nabíjanie. Ako som ho testoval ja, tak išlo vždy “naplno”, a na rozdiel od moderných e-áut (ktoré majú svoj plný výkon len kratučkú dobu) tu bolo skoro 40kW aj pri 50 tich percentách batérie! A pri 85 tich ešte stále nad 30kW, to ma príjemne prekvapilo. Boli ale priaznivé teploty…
e-Golf a výlet (dlhšie cesty)
Chcel som si urobiť podobný výlet ako s modelom e-Up a porovnať to (rozdielne dojazdy, menej zastávok). To časovo nevyšlo. Zato som si urobil taký bežný – skočil som aspoň do Bojníc.
Tam kus po diaľnici, tak som pre istotu 17 minút nabil pri Trenčíne . Len aby som pozrel pokles batérie, zaznamenal priemernú spotrebu čisto na diaľnici, a skontroloval či sa nespomalilo nabíjanie náhodou (prehriate batérie po diaľnici pri tom výkone). Nič také sa nekonalo, ale e-Golf s tým v lete problémy máva…
Potom už Bojnice na pohodu, tam som nabil (batéria bola asi na 50 %), len preto aby bola pauza, a domov som si odskúšal cestu čisto po okreskách. Aj keď som nešiel pomaly, tak cesta išla prevažne dolu, takže som na to nabitie (ani nie do 100%) najazdil 100km domov, potom 75 do Bratislavy, a tam ešte bolo 31% a skoro 100km dojazdu. A za 35 minút nabité na 87%, dojazd zasa hravo cez 200km.
V ten deň to bolo celkovo asi 300km. Bez dajakých obmedzení kvôli nabíjaniu. A čo je zaujímavé – celé 4 dni som vlastne neriešil nabíjačky – všetky už v tomto mojom okolí poznám… Maximálne som pozrel v apke či je voľná (funkčná).
V Bratislave som ale auto už vrátil. Prechod do Rapida bol tentoraz obrovský šok. Nie z ovládania, to už mám pod kontrolou, a v pohode prepínam režimy EV / spaľovacie auto. Ale všetko ostatné… Podvozok, (LED) svetlá, (okamžite nedostupný a slabší) výkon, ticho, a samozrejme rekuperácia. Ťažko sa z tak dobrého e-auta presadalo…
Som pripravený na vlastnenie elektrického auta?
Tieto 4 dni s e-Golfom mi vlastne dali aj odpoveď na otázku: “Som pripravený vlastniť elektro auto?” Som… Fungoval som s ním ako s mojim bežným… Len som si užíval tie výhody elektrického pohonu a kvalít samotného auta. Takže, človek si zvykne na takéto auto bez problémov. V prípade takéhoto konkrétneho e-Golfa by som riešil iba občasné dlhšie cesty, tých ale ja veľa nerobím. A keď áno, tak sú to výlety, času na nabíjanie sa nájde dosť. A inak to boli iba pozitíva.
(Aj e-Golf potreboval nabíjať, a ja som to musel platiť… 🙂 A dokonca som odskúšal aj MolPlugee – ako to spoplatnili tak je aspoň istota že bude na nabíjačke voľno…
Mimochodom – pri diaľničnej spotrebe, a cenách na UFC DC bez paušálov, to vyjde drahšie ako môj Rapid so spotrebou 5,5l/100km. Ale ja mám aj doma zásuvku, takže by som to často nepotreboval takto riešiť.)
Kto si to osobne nevyskúša, nevie…
Vyskúšajte si to aj vy, navyknete si tiež. Alebo budete mať aspoň “vlastný názor”, podložený vlastnými skúsenosťami. Vo vašich reálnych podmienkach používania. Tak ako ja. A to v podstate na “neprémiových” autách. Jedno malé, aj s malým dojazdom, druhé síce výborné, ale s už staršou technikou (hlavne nabíjací výkon). A aj na týchto to bolo zaujímavé…
A tak vystáva otázka – kto vie aké by to bolo na modernejších, nových generáciách, ktoré majú dojazdy cez 400km, nabíjanie násobne rýchlejšie… Alebo na tej Tesle čo ma už tak neohúri, ale je to stále etalón elektromobility, a jej autonómna jazda (a práca tých technológií) určite zaujme. Tam by som zabudol nie len na pojem “dojazd”, ale pomaly aj na nabíjanie. Kým prevozím 400km, v bežnom týždni, tak aj zabudnem kam som dal nabíjacie káble. A aj toto malé Slovensko otočím s pár nabíjaniami (a pre mňa aj tak potrebnými prestávkami) úplne hravo celé. Myslím že ich potenciál by som využil iba na dlhých cestách, na všetky (moje) bežné mi stačilo auto s dojazdom tesne nad 200km… “Mám to osobne vyskúšané.”
Autor: Daniel Gago
