Ako vyzerá dovolenka s elektromobilom po Slovensku? | Rozhovor

Redakcia

Salón elektromobilov 2021 Bratislava privítal množstvo hostí zo sveta elektromobility. Jedna z nosných tém sa venovala aj praktickej stránke spojenej s využívaním elektromobilov. Nakoľko sa blížilo obdobie letných dovolenie, zamerali sme práve na túto oblasť.

Ako taká dovolenka s elektromobilom vyzerá v praxi? To nám v nedávnom rozhovore prezradili Richard Volárik a Vladimír Gronský. Majitelia elektrických áut, ktorí sa pravidelne vydávajú na dlhé trasy, doma a aj v zahraničí. Za portál MojElektromobil.sk sa pýtal Jaroslav “Jairo” Kapšo, ktorý taktiež patrí medzi skúsených elektromobilistov.

Rišo, si majiteľom Tesly Model 3. Povedz nám na úvod aké je to auto, ako dopadla vstupná kontrola, a aký máš z neho pocit po roku?

Richard Volárik: Tak v podstate pre mňa je to splnený sen. 5 rokov som sa venoval tejto téme a 5 rokov sa mi snívalo o tom, že jedného dňa budem mať vlastnú Teslu. Za rok som prešiel 27 000 kilometrov a musím povedať, že nič zásadné nemôžem tomu auto vytknúť. S ničím som zatiaľ nemal žiaden problém. Ešte som nebol v servise ani raz, hoci budúci týždeň idem, pretože si chcem spraviť preventívnu prehliadku po jednom roku. Sám z vlastnej vôle aj keď by som nemusel, pretože výrobca netrvá na tom, aby Tesly chodili do servisu každý rok alebo každých 20 000 kilometrov. Napriek tomu si chcem prehliadku dať urobiť z jedného veľmi dôležitého dôvodu a tým je, že sa začiatkom augusta chystáme na 7 000 kilometrový trip do Škandinávie a predtým potrebujem mať 100 % istotu, že je všetko v absolútnom poriadku. Myslím si, že na 99 % to je, ale to 1 % mi potvrdia vo Viedni v servise.

Ja som počul a čítal od odborníkov, že elektromobil je len do mesta. Mne to povedali aj u jedného dílera, keď som sa ich pýtal na dojazd. Slečna mi povedala: „No, viete, elektromobily sú zatiaľ len do mesta.“ Tak ako to vlastne je?

Richard Volárik: Áno,  aj včera to bol elektromobil do mesta. Išli sme z Bratislavy, to je mesto, cez Viedeň, aj to je mesto, do Mníchova, čo je tiež mesto… Čiže, v podstate je to mestský elektromobil. Včera som s mojím autom najazdil 1 087 kilometrov za jeden deň.

Tak to je už priam medzimestský elektromobil

Richard Volárik: Úplne medzimestský a medzištátny.

Keď si kúpil auto, mal si nejaké plánovanie? Riešil si, ako budeš fungovať s elektromobilom? Bol si na to nejak pripravený, mal si informácie? Alebo si sa len rozhodol, že idem kúpiť Teslu, a potom si objavoval ten svet okolo?

Richard Volárik: V podstate som to riešil takým spôsobom, že keď som sadol do toho auta, tak si myslím, že 90 % informácií som už mal naštudovaných. Skôr, než prišlo auto domov, tak doma na streche bol fotovoltaický systém, na stene pripravený wallbox, a tak ďalej. Čiže tá 5 ročná príprava bola veľmi svedomitá.

Už pred 5 rokmi si vedel, že budeš mať elektromobil?

Richard Volárik: Vedel som to už vtedy, keď v 2012 vyšli prvé Modely S.

Ja som k tomuto rozhodnutiu dospel až v 2016, keď som prvé S-ko videl naživo. Takže ty si bol rozhodnutý už skôr. Hovoríš, že si len za včerajšok najazdil šialený počet kilometrov, čo normálny človek bežne nejazdí, ako funguje tvoje plánovanie cesty?

Richard Volárik: Jednoduchšie to už ani nemôže byť. Človek sadne do auta, zadá do navigácie cieľ a auto mu presne povie, kde má zastaviť a na ako dlho. Včera to bol St. Valentin, auto ukázalo, že tam treba 37 minút nabíjať, problém nastal ale v tom, že my sme za 37 minút nestihli WC, káva, bageta, pokecať. Prišla mi notifikácia do mobilu, že auto je už nabité, už treba ísť ďalej. To sa nám včera počas tej cesty stalo dvakrát, že auto bolo nabité skôr, než by to mne bolo pohodlné. Ja nie som ten človek, ktorý sadne do auta a pôjde tých povestných 800 km do Chorvátsku na jednu šupu. To je nezmysel. Ja si chcem po 250 kilometroch zastaviť, WC, kávička, klídeček, prejsť sa. Stačí, že človek prejde 300 km. Ja nechcem ísť 800 kilometrov vkuse. Keby som mal včera na tej prvej nabíjačke benzínové auto, tak by som tam strávil o 5 až 7 minút viac. Pretože s benzínovým autom by som prišiel, 2,5 minúty by som tankoval, potom by som išiel dovnútra, na pokladni boli predo mnou 3 ľudia, čiže celkový proces tankovania by trval 5 až 7 minút a až potom by som išiel na WC, dal si kávu, bagetu, a takisto by som tam ešte potom strávil tých ďalších 35 minút. Je to paradox, ale v podstate som včera vďaka elektromobilu na tej pumpe strávil o 5 až 7 minút menej, ako so spaľovacím autom. Je to výnimočne takto, ale včera to takto bolo.

Foto: Redakcia

Vlado, aj ty už máš s elektromobilom čo čo pocestované. Povedz nám niečo o sebe. Aký máš elektromobil a prečo si sa ho rozhodol kúpiť?

Vladimír Gronský: Vlastním elektromobil značky Tesla. Téma jazdiť elektromobilom po Slovensku a vystríhať sa nejakým komplikáciám pre mňa prestala byť témou po prvej dovolenke. Výhodou cestovania ako takého je, že v momente, keď človek auto zaparkuje, akákoľvek zásuvka je pre neho nabíjacím miestom. Tá téma cestovania po Slovensku sa dá tak zjednodušiť, že to je úplne bez problémov. Problém je v tom, že tak, ako každý z nás si musel vyskúšať výhody automatu, aby pochopil, že manuál nie je úplne najlepšia voľba, tak rovnako je aj toto. Jedenkrát sa odviezť na elektromobile, jedenkrát na víkend, na týždeň si to vyskúšať a človek zistí, že sa vôbec nemá čoho obávať. Potom sú tu už len také úsmevné príhody. Po telefonáte na ubytovanie: „Máte tam 5 kolíkovú nabíjačku, 380 V, 16 A, aby som mohol nabiť?“ „Áno, áno, máme, nie je problém.“ Zásuvka bola 4 kolíková, takže už to nepasovalo. A taktiež podobné sa mi stalo, že nebola 16 ampérov, ale 32 ampérov a to je zase iný priemer. Človek raz narazí na takúto vec a už je pripravený na všetko, stačia 2-3 redukcie v kufri. Už teraz sa ani nepýtam ubytovateľov, že akú majú zásuvku, lebo málokedy kto mi vie odpovedať. Ja som pripravený na všetky alternatívy. Od 220V s tromi kolíkmi, až po 32A päťkolíkovú.

Tiež mám takú skúsenosť, že keď som mal prvú Teslu, tak som so sebou nosil všetky redukcie na všetky varianty. Ale priznám sa, že za posledný rok alebo dva som tie varianty ani nevyužil, lebo naozaj nebolo treba.

Vladimír Gronský: Na začiatku bola taká téma, že „Kde sa vôbec môžem nabiť?“ Ale veľmi rýchlo to skĺzlo do toho, že „Kde sa nabijem rýchlo, zadarmo a nebudem musieť čakať“. Aj mne sa často stáva, že mám bezplatnú nabíjačku 800 metrov od vlastnej garáže, ale napriek tomu dám prednosť tomu, že autom vojdem do garáže, dám na nabíjačku a odídem preč. Len výnimočne idem na to bezplatné miesto, lebo zase to je strata času, ktorý musím ísť tam, naspäť a čakať.

Elektrické auto máš už štyri roky, aké máš skúsenosti? Kde si bol najďalej?

Vladimír Gronský: Najďalej som bol pri Baltickom mori v Poľsku. Bola to rodinná dovolenka, po cesta krásna sieť super nabíjačiek pre Teslu, ale zároveň aj iných komerčných nabíjačiek. Napríklad pri tejto dovolenke nás vôbec nabíjanie auta neobmedzovalo. Ak sa nutná pauza človeka pri šoférovaní skĺbi s tým 20 minútovým nabíjaním, tak častokrát sa stalo, že skôr auto čakalo na nás, kým si kávu dopijeme, než sme my čakali na auto.

Rišo, tu si nedávno navštívil aj môj najobľúbenejší Supercharger v Rakúsku, v Kapfenbergu. Aké si mal z toho dojmy?

Richard Volárik: Ten maličký Tesla Lounge? To je proste krásne. To niekto z IKEA alebo z Apple tam prišiel a nadizajnoval ten Lounge. Funguje to asi takým spôsobom, že Tesla sa pripojí na nabíjačku, v tom momente sa v aute objaví PIN kód k dverám. Na dverách sa zadá PIN kód, človek vojde dovnútra, je tam fantastický kávovar, sú tam nápoje, je tam čokoľvek. Samozrejme, nie je to bezplatné, ale je to za normálnu cenu. Je tam káva asi za 2 eurá. Je tam stále čisto, je tam príjemne, voňavo, je to proste fantázia. Keď nemá možnosť Tesla postaviť nabíjačku niekde pri nejakom obchodnom centre, pri benzínovej pumpe, pri nejakých toaletách alebo niekde, kde sa dá efektívne stráviť 20-30 minút nabíjania, tak postaví niečo takéto. Už som bol v troch takých lounge. Vo Švajčiarsku bolo asi 20 nabíjačiek, vnútri sa hrali deti, no úplná fantázia.

Súvisiacie články

Ja pridám skúsenosť jedného pána, ktorý mal odo mňa auto požičané a išiel s ním na dva týždne do Francúzska. Veľmi zaujímavé vyjadrenie od neho bolo také, že keď cestoval po Superchargeroch, tak to bolo nové, čisté. Na rozdiel od Francúzskych benzíniek, ktoré nie vždy spĺňajú štandardy. Takže bol šťastný z toho, že nemusel chodiť na benzínky medzi kamionistov…

Tesla Supercharger Demänová | Foto: Redakcia

Vlado, plánuješ si nejako cesty, keď ideš dlhšiu trasu?

Vladimír Gronský: Ja vo všeobecnosti málo plánujem, ja skôr improvizujem, ale niekedy kvôli manželke musím aj niečo naplánovať. Ja si napríklad neobjednávam ubytovanie, len idem a kde ma noc zastihne, tam spím. Ale keď idem s rodinou, tak plánovať musím. Rovnako aj s Teslou, ak sú to jazdy na viac dní, tak plánujem v tom zmysle, že pozriem si trasu dopredu, ako to zhruba vyzerá. Ak idem na dlhšiu trasu, tak plánujem, ale ak sú to cesty po Slovensku, to mi stačí jeden pohľad do auta, čiže žiadne plánovanie. To sa stávalo, keď som mal auto prvé dni, prvé mesiace. Vtedy som oveľa viacej prepočítaval, ale to nebolo preto, že by auto neprešlo, ale preto, že som ja nevedel, že to ono prejde. To bol ten dôvod, že som výraznejšie plánoval. Teraz výrazne menej, ale pozriem sa na tú trasu. Jedna taká záludnosť sa mi predsa len sporadicky stáva. To isté aj s telefónom. Ak si večer ľahnem spať, nedám telefón na nabíjačku, ráno sa zobudím s 5 %, tak len celý deň doháňam, kde ho dobijem. Táto situácia je nepríjemná, keď sa stane pri elektromobile. Ráno vstanete, batéria prázdna a rýchlo potrebujete niekam ísť. Ale tomu stačí len trošku väčšou disciplínou predísť.

Zažil som už veľa zaujímavých situácií s nabíjaním. Mali ste nejaké kuriózne miesta a situácie, kedy ste nabíjali?

Richard Volárik: Áno, napríklad Zámok v Poľskom mestečku Rydzyna, kde po 4 alebo 5 mailoch intenzívnej komunikácie som ich presvedčil, že ja nepotrebujem „nabíjačku“, ja potrebujem červenú zásuvku. Až kým sa tam toho chytil nejaký správca a povedal: „Samozrejme, že máme červenú zásuvku, veď to je úplne všade.“ Recepčná mi štyrikrát odpovedala, že nemajú žiadnu nabíjačku a žiadny elektromobil sa u nich nemôže nabíjať. Potom ešte prišla otázka, že: „No, dobre a koľko chcete asi nabíjať?“ Hovorím, že to bude približne 50kWh a tri dni sa zase neozvala. Píšem im, že kde je problém. Zásadne tieto veci riešim písomne, pretože to chcem mať písomne potvrdené. Napísala mi, že hovorila s manažérom a ten povedal, že 50kWh v žiadnom prípade. Tak som napísal, cena kWh v Poľsku je 15 euro centov. Keď si to jednoducho vynásobíte 50, tak moje nabíjanie váš hotel bude stáť 7,50 eur. Sme tam tri noci a platíme asi 200 euro za noc. Som ochotný vám zaplatiť za nabíjanie 10 eur. V priebehu asi 10 minút prišla odpoveď, že je pre mňa pripravená červená zásuvka a že nabíjanie budem mať grátis.

Jednoducho je to len o tom, že tých majiteľov hotelov, reštaurácií musíme my, elektromobilisti v tomto vzdelávať. Ja už do žiadneho hotela, kde mi neposkytnú nabíjanie nejdem. Vyberiem si iný. Nie je možné, aby ten hotel fungoval na sviečkach a drevenom uhlí. Určite tam majú elektrinu. A ak nemajú 400 V zásuvku, červenú, čo pochybujem, pretože všetky kuchynské zariadenia fungujú na 400 V. Na tom zámku to bolo veľmi núdzové riešenie. Nejaký šikovný správca natiahol kábel, a potom mi hovorí, že: „Však to my používame aj tak, keď kosíme vonku s veľkou elektrickou kosačkou, tak ja to sem aj tak bežne naťahujem.“ Tak teraz urobil len to, že popripájal aj tých 400 V. Absolútne bez problémov sme nabíjali na 450 ročnom zámku v Poľsku, tak nech mi nejaký 20 ročný hotel nehovorí, že sa tam nedá nabíjať. Keď sa nedá, tak prišli o klienta.

Vladimír Gronský: No, pekne. Trošku sa tak zrkadlíme a každý sme iný Richard. Pozerám, že obidvaja používame elektromobily roky, ale ty si skôr ten čo plánuje, čo chce mať komunikáciu písomne a ja som ten opak. Tiež som to robieval na začiatku, ale vzhľadom na to, že som možno trochu spontánnejší alebo neviem plánovať, tak ja už sa ani nepýtam tých hotelov, reštaurácií, penziónov, chát, že čo tam majú. Ak tam teda majú elektrinu a nie je to kemp v prírode. Ja som pripravený na všetko a všade tú elektrinu nájdem. Príklad z úsmevných príhod je tiež v Poľsku buď Lodž, alebo Čenstochová. Apartmán na 3. poschodí prenajatý cez Airbnb. Keď som sa pýtal na nejakú elektrickú zásuvku, tak nemali nič. Dobre, nevadí, zaparkoval som si pod okná a z tretieho poschodia som si stiahol z nočného stolíka 220V zásuvku. Podobne to bolo aj pri Baltickom mori. Vždy im nechám peniaze za elektrinu. To je ešte taká samostatná téma, či by mali tie hotely platiť elektromobilistom spotrebovanú elektrinu alebo nemali? Tam je tiež rozdielny názor, lebo časť ľudí si myslí, že to je taká istá elektrika ako keď mám kanvicu alebo telefón, ale zas ja som skôr toho názoru, že ani benzín nám nikto neplatí zato, že niekde bývame.

Richard Volárik: Nemôžeš očakávať od Ibis hotela nikde vo Francúzsku za 49 eur na noc, že ti dajú free nabíjanie. Ale v zámku za 200 eur na noc mi to dajú, na tom trvám. Keď nie, tak si nájdem iné ubytovanie.

Vladimír Gronský: Páči sa mi osveta, je to strašne náročná činnosť, presviedčať tých hotelierov. Ja nikoho nepresviedčam. Kamarátov na aute povozím, to stačí a sú presvedčení. Rovnako nemám tú silu na to presviedčať hotelierov. Ja mám plný kufor káblov, Elon Musk vedel prečo je kufor aj vpredu, aj vzadu. Vzadu tých 600-700 litrov na batožinu stačí. Vpredu kufor na káble, úplne dostatočné. Už ani neriešim, ani sa nepýtam. Ale, samozrejme, ma to poteší, keď to majú k dispozícií. Veľakrát sa stalo, že: „Áno, máme to od takej firmy, musíte mať vlastný kábel.“ Častokrát aj oficiálne riešenia, ktoré na tom hoteli mali byť, nefungovali. Ale vždy som sa nejako musel zariadiť. To je ako keby ste sa pýtali, či tam bude voda. Neriešim to.

Richard Volárik: Jasné, ale mohlo by sa ti stať, že niekam prídeš 700 km, prídeš tam o 11 večer, máš tam ubytovanie, na recepcií bude sedieť 18 ročné dievča, ktoré včera prijali a ty na ňu vyhŕkneš, že by si tu chcel nabíjať elektromobil. „To by som sa musela spýtať manažéra, ale viete, je 23:00, už mu teraz nemôžem volať.“ To s tým plánovaním až tak celkom nie je moja práca, moja manželka pracovala v cestovnej kancelárií, preto je každá naša cesta detailne naplánovaná. Ja riešim len elektrické veci, ona rieši všetko ostatné. Preto aj na 7 000 trip do Škandinávie ideme tak, že už teraz presne viem, kde budem ktorú minútu z toho 7 000 km tripu spať, jesť, kde pôjdeme na prechádzku do parku, kde pôjdeme behať okolo jazera. Všetko to máme naplánované. Ale to je len o tom, že to je moja preferencia. Ty to máš ako motorkár. Hoci ja som tiež motorkár, ale aj tam plánujem. Motorkári jazdia tak, že idú po krajine a povedia: „Ježiš, to je krásny hotel, tu sa ubytujeme.“ Zažil som to na vlastnej koži. Prišli sme na motorke a smutní motorkári odchádzali z chaty, kde sa chceli ubytovať. Hovoria nám: „Ani tam nechoďte, už nemajú voľné ubytovanie.“ Si myslím, ako nemajú voľné, my to máme rezervované. Prišli sme tam, povedali sme meno. „Nech sa páči, toto je vaša izba číslo 12.“ Vyšli sme naspäť k motorke a oni hovoria: „No čo, nemajú nič voľné, že?“ Hovorím: „Majú, ale my to máme rezervované pol roka dopredu.“ Tak sa pozrel na manželku, ktorú viezol na motorke a povedal: „Ja som ti hovoril.“ Nehovoriac o tom, že to bolo o pól jedenástej večer, a teraz choď zháňať ubytovanie.

Stanica Tesla Supercharger V3 Košice | Foto: Redakcia

Ďakujem za diametrálne odlišné názory. Ja som tiež ten typ, ktorý by išiel na Hrebeňovku. Bol som služobne v Čechách, organizovali sme jednu firemnú akciu, bol som s Teslou a presne sa vo mne ozvalo také to, že potreba prírody. Takže som prišiel do kempu, do ktorého normálne chodievame a hovorím: „Dobrý deň, platím parkovanie a elektriku, za stan neplatím, pretože idem spať do lesa.“ Takže ja som, naozaj, zvolil ten extrém, že namiesto hotela, som išiel do kempu, kde som vedel, že elektrika tam určite je za vopred stanovených štandardných podmienok a išiel som do lesa. Ja som taký priemer medzi vami dvoma, lebo keď organizujeme firemnú akciu a máme tam 7 Tesiel, tak to plánujeme veľmi podrobne, aby sme vedeli jazdiť s klientmi.

Richard Volárik: Ešte možno taký malý argument k tomu plánovaniu. Ako som na začiatku spomínal, že ideme na 7000 kilometrový trip, predpokladám, že tých 7000 km urobíme čisto s nákladmi na nabíjanie pod 100 eur. To neznamená, že budem nabíjať niekde v Lidli. V podstate som ešte nikdy nenabíjal zadarmo. Myslím grátis pred nejakým obchodným domom. Všetky nabíjania budú z 90 % na Tesla superchargeroch, kde ešte stále platí referral program, kde ešte stále môžem nabíjať grátis, pretože každý kto pri kúpe svojej novej Tesly použil môj referral kód, dostal grátis 1500 km nabíjanie. Aj ja som ich dostal. Takže ja som ešte za rýchlo nabíjanie na Tesla nabíjačkách neplatil nič a ešte minimálne rok platiť nebudem.

Pri tebe platí to plánovanie fakt dopodrobna, hej? Čiže, keď viem, že potrebujem spraviť 7000 km deleno 1500 km, to máme nejakých 5-6 ľudí, to znamená, že chodíš po uliciach, po susedoch, že „Ty si kúpiš elektromobil, ty si kúpiš elektromobil, potrebujem 6 ľudí, ktorí si kúpia elektromobil, aby som ja mal cestu zadarmo.“

Richard Volárik: Tu je hlavne jedna veľmi dôležitá vec, na ktorú laici zabúdajú. Vždy keď odchádzam z domu, tak mám vždy 450 km dojazd. To znamená Žilina a späť. Predvčerom Budapešť a späť som nepotreboval nabíjať nikde. Keď som bol v Budapešti, som najazdil 390 kilometrov. To znamená, že keď prídem večer do hotela, nabijem v hoteli, potom prejdem 400 km, keď je to diaľnica, tak je to 320 km, niekde nabijem na Superchargeri, a potom prídem večer do ďalšieho hotela. Čiže ono je to tak, že v podstate asi za celý ten trip viac ako jedenkrát nebudeme nabíjať mimo hotela. Tie hoteli, ktoré máme po ceste som si do takej miery vycvičil, že to tam všade bude. Boli 2-3 hotely, ktoré povedali, že nie, oni také niečo neposkytujú, no tak dobre, nájdem si iný hotel. Treba len tým hotelierom vysvetliť, aké je to dôležité, aby sa iní ľudia s elektromobilmi dozvedeli o ich hoteli.

Páni, ďakujem za rozhovor a postrehy.

Videozáznam kompletného rozhovoru nájdete nižšie.

Náš tip
Viktor Vincze: Pri jazde na elektromobile sa cítim trochu ako pretekár | Rozhovor
Disqus Comments Loading...

Vážení čitatelia a návštevníci portálu MojElektromobil.sk, pre skvalitnenie služieb používame súbory cookies. Prehliadaním tohto webu tak súhlasíte s používaním týchto súborov.