Do roku 2020 by malo len v Bratislave pribudnúť ďalších 55 elektronabíjacích staníc. Mýty, prečo sa e-auto neoplatí, veľmi rýchlo padajú.
Do roku 2020 by len v Bratislave malo pribudnúť ďalších 55 elektronabíjacích staníc, z toho päť rýchlonabíjacích. Najnovší plán hlavného mesta má za cieľ čo najrýchlejšie presadiť elektromobilitu, znížiť náskok západoeurópskych metropol v e-trende a prispieť tým aj k zníženiu znečisťovania ovzdušia. Elektromobilita má však už teraz tromfy v rukách. Náklady na obstaranie e-auta sa totiž dokážu dostať na úroveň auta s konvenčným pohonom, pričom popri rozširovaní infraštruktúry aj samotné automobilky pracujú na predlžovaní dojazdu e-vozidiel.
Cena? Ide dolu
Ceny elektromobilov sa dnes pohybujú v priemere okolo 30 tisíc eur. Aj so štátnou dotáciou, ktorá do konca tohto roku predstavuje 5 000 eur pri obstaraní elektromobilu a 3 000 eur pri obstaraní plug-in hybridu, je to, samozrejme, stále vysoká suma v porovnaní s priemernými cenami áut s konvenčným motorom. „Dá sa však očakávať, že postupne aj automobilky s rozširovaním výroby budú znižovať ceny. No už teraz sa dá vysokej vstupnej investícii vyhnúť, a to operatívnym lízingom,“ hovorí Lucia Čišková, obchodná riaditeľka Business Lease Slovakia. Ako zdôrazňuje, operatívny lízing je hlavne o nastavení mysle neutápať finančné prostriedky do kúpy vozidla, ale prefinancovať len reálne využitú hodnotu auta a užívať si plnú mobilitu, technologické vymoženosti a starostlivosť. „Podstatou operatívneho lízingu je, že užívateľ prefinancuje len rozdiel medzi nadobúdacou hodnotou vozidla a zostatkovou cenou po skončení nájmu a zároveň má klient v mesačnej platbe zahrnuté všetky ďalšie prevádzkové náklady, ktoré s užívaním vozidla súvisia,“ hovorí.
To je výhodou najmä pri obstaraní si elektromobilu. „Vďaka vysokým zostatkovým cenám elektromobilov dokáže lízingová spoločnosť mesačné platby operatívneho lízingu nastaviť rovnako cenovo výhodne ako pri vozidlách na konvenčný pohon. Ceny elektriny a servisných nákladov sú totiž oveľa nižšie. Štátna dotácia náklady na prevádzku elektromobilu aj pri operatívnom lízingu ešte zníži,“ dodáva Čišková. Firmy si tak môžu dovoliť aj drahšie vozidlo s bohatšou výbavou. „Navyše vozidlo dokážu častejšie obmieňať a tým si udržať krok aj s technologickými novinkami. Technologický vývoj totiž ide dopredu rapídnym tempom a ak si chcú udržať tempo rastu a s ním aj svoj status, toto je jedno z riešení,” podotýka. Práve elektromobilita tlačí automobilky k tomu, aby v inováciách technických parametrov, komfortu či bezpečnosti pokračovali. Väčšina modelov už aj má v sériových výrobách množstvo bezpečnostných prvkov a autonómnych systémov.
Výber? Aj špičková Tesla
„Už teraz je výhod elektromobilov mnoho. Pre vodiča je to nepomerne lepší komfort, čo sa týka jazdných vlastností, ako aj možnosť zásadne znížiť náklady na prevádzku vozidla. Z environmentálneho a spoločenského hľadiska je to zas zníženie celkových negatívnych environmentálnych dopadov vyplývajúcich z osobnej dopravy a presun emisií z miest, kde bývajú ľudia,“ vysvetľuje výkonný šéf GreenWay Infrastructure Rastislav Lauko. Trh dnes ponúka už takmer štyri desiatky modelov elektromobilov rôznych značiek, vrátane špičkových modelov Tesla. Tie sa dajú u nás nateraz obstarať len na operatívny lízing, a to vďaka dohode spoločností Tesla a Business Lease. Popri Modeloch S a X by v budúcom roku mal pribudnúť cenovo zaujímavý Model 3 a o ďalší rok Model Y.
Šéf spoločnosti CEVA Logistics Slovakia Gergely Fónod neskrýva, že hlavnou motiváciou, prečo do vozidlového parku obstarali VW e-Golf, bolo urobiť niečo pre ochranu prírody a aktívne podporiť myšlienku využitia obnoviteľných zdrojov energie, nie len hovoriť o tejto téme. „V určitých prípadoch využitia, aký je aj ten náš, má elektromobil porovnateľnú ekonomickú efektívnosť ako vozidlo poháňané spaľovacím motorom,“ prízvukuje. „Elektromobil považujem za „cool“. Je tichý, poskytuje dynamickú jazdu a „nesmradí“,“ pridáva sa aj šéf spoločnosti Bernsoft Peter Bernhauser, ktorý má zas vo firemnej garáži Nissan Leaf. Obaja na operatívny lízing. „Prináša nám flexibilitu. Či už po finančnej stránke alebo dostupnosťou riešení. V tomto prípade je výhodou komplexnosť riešenia. Okrem dodania vozidla a nabíjacej stanice aj služby. Zamerať sa môžeme na vlastný biznis,” hovorí Fónod.
Komplexnosť služieb znamená, že firma má prístup k nabíjacej infraštruktúre resp. jej lízingová spoločnosť zabezpečí nabíjaciu stanicu priamo do firmy, ako aj rad služieb od registrácie vozidla cez inštaláciu, revíziu a servis nabíjačky pre elektromobily, back-endový systém na kontrolu spotreby a spoplatnenie nabíjania pri SMART technológii a ďalšie servisné, pneuservisné či asistenčné služby. Výhodou je aj najnižšia sadzba za registráciu vozidla, a to bez ohľadu na výkon či nulová cestná daň pre vozidlá, ktorých jediným zdrojom pohonu je elektrická energia.
Infraštruktúra rastie
Ak vezmeme do úvahy, že ešte v roku 2005 vo svete jazdilo po cestách okolo tisíc elektromobilov a vlani už viac ako 2 milióny, pričom len za rok 2016 sa ich celosvetovo predalo rekordných 750 tisíc, ide o nezvratne rastúci trend a jasný signál, kam sa bude mobilita uberať. Jej nesporným plusom je spomínaná tichá jazda bez emisií, ale aj lacnejšia prevádzka. Ako dodáva Lauko, pokiaľ ide o trendy elektromobility, povzbudivo dlhodobo sa zlepšujú technické vlastnosti elektromobilov a znižuje sa ich obstarávacia cena, na trh prichádza stále viac a viac nových modelov a každá relevantná automobilka už predstavila svoje plány týkajúce sa elektomobility aj do budúcnosti. „Pozitívne sa vyvíja aj infraštruktúra, hustota nabíjacích bodov zaujímavo rastie, pričom akcentuje aj vývoj v oblastí rýchleho nabíjania, s cieľom dobiť elektromobil do 7 minút,“ konštatuje.
Na Slovensku sú v súčasnosti takmer tri desiatky verejných rýchlonabíjacích staníc, dokonca vo Zvolene a v Bratislave už fungujú aj super rýchlonabíjacie stanice značky Tesla, kde sa doba nabitia skracuje na 20 minút. „Ide o čas, ktorý bežne človek strávi pri káve s priateľmi, alebo vybavení si záležitostí,“ podotýka Čišková. Dnes pritom elektromobily majú v priemere dojazd od 150 až do 420 km na jedno nabitie. To plne postačuje, ak zoberieme do úvahy, že podľa štatistík najazdí 70 % Európanov denne menej ako 40 km. Stačí si tak zvyknúť pri každom odstavení elektromobilu na parkovacie miesto – doma alebo v práci napojiť vozidlo na zdroj nabíjania.
Stimuly? Rôzne
Ako sa zhodujú odborníci, elektromobilita sa bude u nás rozvíjať tak rýchlo, ako budú padať jednotlivé prekážky. „Chce to podporu z každej strany – zo strany vlády stimulmi pri obstaraní vozidiel a podporou aj cez benefity. Zo strany ľudí a firiem zmenu myslenia smerom k ochrane životného prostredia, k využitiu technologických noviniek pre väčšiu bezpečnosť a hlavne k uprednostneniu mobility pred potrebou vozidlo vlastniť až do rozpadnutia sa,“ hovorí Čišková.
Nórsko, ktoré je dnes top jednotkou vo využívaní elektromobility v Európe, zaviedlo stimuly na podporu elektromobility už v 90. rokoch. Nóri jazdiaci na e-autách môžu využívať oslobodenie od dane pri nákupe vozidla, bezplatné parkovanie, žiadne poplatky na cestách spoplatnených mýtom, možnosť využívania špeciálneho jazdného pruhu a podobne. U nás by popri najnižšom registračnom poplatku a nulovej cestnej dane rozvoju elektromobility určite pomohlo rýchle prijatie zvažovaných opatrení – napríklad takisto využívanie špeciálneho jazdného pruhu, vstupy do nízko či bez emisných zón zavedených v mestách s veľkou hustotou obyvateľstva, prípadne aj rôzne ďalšie daňové úľavy, ako nezdanené využívanie služobného elektromobilu na súkromné účely.
„Štátne dotácie pre infraštruktúru sú veľmi dobrý nápad. Dôležitá je realizácia. Zároveň by pomohlo napríklad aj podmieniť, aby každý nový developerský projekt povinne zohľadnil rozvoj elektomobility,“ myslí si Lauko.
