Nová štúdia uvádza, že ceny solárnej energie a batériového úložiska zaznamenali za posledné desaťročie dramatický pokles. Náklady na solárnu energiu sa znížili o 87 % a náklady na batériové úložisko o 85 %. Výskum publikovaný v časopise Energy Research & Social Science berlínskym ukazuje, prečo sa tak vôbec deje, informuje Electrek.
Štúdia sa síce primárne zameriava na solárne a batériové úložiská, no neignoruje ani širší kontext. Veterná energia, tepelné čerpadlá a ďalšie technológie čistej energie tiež zaznamenali výrazný pokles cien. Tento jav primárne spôsobil významný technologický pokrok, vďaka ktorému sú tieto systémy inteligentnejšie a efektívnejšie. Prudký nárast výroby solárnych komponentov a batériových úložísk, poháňaný súkromnými aj verejnými investíciami a silnou podporou vládnej politiky, podporuje tento segment.
Základný cieľ? Obmedziť globálne otepľovanie pod 2°C.
Rozsah, v ktorom výroba čistej energie rastie, znamená, že ceny môžu ešte viac klesať. To určite prospieva konečnému spotrebiteľovi. Ako uviedol Felix Creutzig, hlavný autor z MCC, “ceny elektriny klesajú, keď sa nasadí čistá energia.” Ďalej zdôrazňuje optimistickú víziu budúcnosti, kde by „celú svetovú spotrebu energie v roku 2050 mohli nákladovo efektívne pokryť solárne technológie a iné obnoviteľné zdroje“.
Niektoré výpočty dokonca naznačujú, že celú svetovú spotrebu energie v roku 2050 by mohli úplne a nákladovo efektívne pokryť solárne technológie a iné obnoviteľné zdroje. Toto je mimoriadne optimistický scenár, ktorý ukazuje, že budúcnosť je otvorená. Klimatická veda, ktorá vo svojich modeloch scenárov poskytuje politikom usmernenia, musí čo najvernejšie odrážať technický pokrok. Naša štúdia má na to poskytnúť vstupné informácie.
Felix Creutzig, hlavný autor z MCC
Na zdôraznenie rýchleho tempa pokroku štúdia uvádza, že súčasné náklady na ukladanie batérií sú nižšie ako 100 dolárov za kilowatthodinu. To je podstatne lacnejšie ako hovorili predpovede len pred dvoma rokmi. Do roku 2030 odborníci predpokladajú, že cena za batériové úložisko bude len 28 % dnešných sadzieb.
Okrem toho by do roku 2050 mohla celosvetová dostupnosť solárnej energie potenciálne dosiahnuť ohromujúcich 63 000 terawatthodín. To je dvojnásobok energie, ktorú dnes poskytuje uhlie. Navyše 80 % súkromných investícií do nových energetických kapacít teraz smeruje preč od fosílnych palív.
Prechod však nie je úplne hladký. Uhlie stále pretrváva v globálnom energetickom mixe. Vedci MKC to vysvetľujú poukázaním na rôzne výzvy – pracovné faktory, daňové faktory, politické obmedzenia a finančnú likviditu. S vývojom energetického prostredia sa ešte len uvidí, ako dlho budú takéto zdroje energie odolávať tým čistým.
