MojElektromobil

V automobilovom priemysle sa už roky stretávame s pojmami autonómne auto, autonómne riadenie či dokonca autopilot. Už z ich názvu je celkom jasná základná podstata veci. Ide o pokročilé systémy, ktoré vozidlu umožňujú autonómnu, teda úplne samostatnú prevádzku bez nutnosti zásahov zo strany vodiča. Teda, to aspoň platí pre autonómne auto najvyššej úrovne. V praxi sa veci majú tak, že aj technológia autonómneho riadenia má niekoľko pevne definovaných úrovní.

Čo presne ale znamenajú jednotlivé stupne v ľudskej reči? Je úplne autonómne auto len sci-fi predstavou alebo sa niečoho takého reálne dožijeme? Poďme sa na to stručne pozrieť.

Čo je to autonómne auto?

Napriek tomu, že sa tento pojem výrazne spopularizoval v ostatných rokoch s rozmachom technológií používaných v autách, samotná myšlienka vytvoriť vozidlo, ktoré sa v premávke plynulo pohybuje bez šoféra je stará desiatky rokov.

Veľmi triviálne experimenty v tejto oblasti siahajú už do prvej polovice 20. storočia. Triviálne na dnešné pomery… S tým, ako sa vyvíjali technológie, začala myšlienka autonómnej jazdy naberať čoraz reálnejšie kontúry.

Samozrejme, že auto bez šoféra, ktoré sa úplne hladko pohybuje aj v tej najnáročnejšej premávke je aj dnes víziou budúcnosti, no už to nie je až taká utopistická myšlienka ako pred pár desiatkami rokov. Dosiahnutie plnej autonómie stále čelí obrovskému zástupu nie práve jednoduchých problémov.

Krok za krokom sa ale k tomuto cieľu automobilový priemysel snaží prebojovať. Nestane sa tak zo dňa na deň, postupný posun je však jasne badateľný. Éra áut bez šoférov neoficiálne odštartovala pred viac ako 90 rokmi v New Yorku, a na jej veľkolepé finálne si ešte musíme počkať. Je to vec, ktorej sa venuje každá väčšia automobilka. A práve toto silne konkurenčné prostredie ženie celú technológiu vpred. Otázne je, či sa snaženie nakoniec dostane do zdarného konca.

Ostrý boj o prvenstvo

Popularizácii konceptu pomohli sci-fi filmy, no v reálnom svete to bol hlavne projekt Waymo spoločnosti Google a nemalou mierou v ostatných rokoch prispela aj spoločnosť Tesla, hlavne vďaka sile svojej značky a prekvapivým posunom v oblasti elektrických áut.

Práve táto dvojica je k dosiahnutiu áut bez vodiča asi najbližšie. Ak sa na to pozeráme z pohľadu masového rozšírenia, vyhráva Tesla. Ak naopak pozeráme z pohľadu najväčšieho pokroku a bezpečnosti, misky váh sa nakláňajú na stranu Googlu. No nenechajme sa pomýliť, do ringu vstupujú aj ďalší veľmi silní konkurenti.

Technicky vzaté je na tom k dnešnému dňu po formálnej stránke, a s určením pre masy, najlepšie Mercedes-Benz. Je to prvý výrobca, ktorý môže predávať autá s autonómnou jazdou tretej úrovne.

Aj v tomto prípade to má háčik. Systém Drive Pilot, ako toto riešenie nazýva Mercedes, bude možné zatiaľ používať len v Nemecku, a to na približne 13 200 kilometroch tamojšej diaľničnej siete. Navyše, vodiči budú môcť jazdiť bez nutnosti mať ruky na volante len do rýchlosti 60 km/h, pri čom sa asi zhodneme, že na nemecké diaľnice to nie je tak celkom ideálne… Automobilka intenzívne pracuje na tom, aby potrebné povolenia získala aj pre ďalšie krajiny, konkrétne má ísť o kľúčové trhy, teda Spojené štáty a Čínu.

V každom prípade po formálnej stránke, koncern Daimler predbehol Teslu, ktorá bola v oblasti autonómnej jazdy najhlasnejšia a v roku 2022 avizovanú technológiu sprístupní masám. Práve skutočnosť, že autá s 3. úrovňou autonómnej jazdy bude predávať je tu kľúčová. Ak by sme na to totiž pozreli trošku inou optikou, víťazom by sa stal niekto úplne iný.

Ako upozornil portál Motor1, prvým autom, ktoré reálne využíva 3. úroveň autonómnej jazdy je model Honda Legend EX. V jeho neprospech ale hrá to, že auto je dostupné len v Japonsku a oficiálne sa ešte nepredáva klasickou cestou. Honda ho ponúka len „vo veľmi limitovanej lízingovej forme“.

Autonómne auto: 6 úrovní autonómnej jazdy v skratke

Spomíname tu dosiahnutie tretej úrovne autonómnej jazdy. Čo to ale znamená v ľudskej reči? Ako sa od seba líšia jednotlivé úrovne, a ako vyzerá najvyššia úroveň? Stupne definovala organizácia SAE International, ktorá ich z času na čas zvykne upravovať, respektíve lepšie vysvetľovať.

  • 0. úroveň – žiadna automatizácia, vodič musí kontrolovať úplne všetky funkcie auta. Systém môže vodiča upozorniť na prípadný problém, no nemá kontrolu nad vozidlom.
  • 1. úroveň – auto je vybavené podpornými asistenčnými systémami ako je adaptívny tempomat. udržiavanie jazdného pruhu či asistent pre automatické parkovanie, o tom či ich vodič použije sa rozhoduje v každom momente sám.
  • 2. úroveň – systém môže zasahovať do riadenia, napríklad meniť rýchlosť jazdy a zabáčať, vodič musí mať stále ruky na volante, všetko prebieha pod jeho dohľadom a musí byť schopný okamžite zasiahnuť.
  • 3. úroveň – systém môže plne automaticky zasahovať do riadenia a meniť smer či rýchlosť jazdy podľa okolitého prostredia, vodič nemusí mať ruky na volante a môže sa venovať iným činnostiam, no stále musí byť pripravený okamžite zasiahnuť v prípade nutnosti.
  • 4. úroveň – systém je schopný úplne samostatne ovládať všetky aspekty jazdy, vodič nemusí mať ruky na volante a nemusí byť pripravený na to, že v niektorom momente bude nútený prevziať kontrolu.
  • 5. úroveň – najvyšší stupeň autonómnej jazdy, kedy je auto schopné jazdiť úplne bez vodiča, ktorý vlastne prechádza do pozície spolujazdca. Všetko a za všetkých okolností prebieha pod kontrolou pokročilého asistenčného systému.

Takto nejako v skratke vyzerajú jednotlivé úrovne, no treba povedať, že pre používanie v reálnej premávke do toho vstupujú aj ďalšie obmedzenia.

Ide hlavne o to, aká je maximálna možná rýchlosť jazdy pri používaní autonómneho režimu spolu s tým, kde presne je takýto systém možné využívať. Príkladom je vyššie spomínaná 3. úroveň od Mercedesu, ktorá je na základe právnych noriem nateraz povolená len pre nemecké diaľnice, a len do rýchlosti 60 km/h.

Využívanie pokročilého asistenčného systému môže byť taktiež obmedzené. Napríklad sa nebude dať použiť, ak bude na ceste nahlásená vážna nehoda alebo niečo podobné. Táto požiadavka by už ale nemala platiť pre 5. úroveň autonómnej jazdy. Vtedy už sa skutočne pozeráme na „robotické auto“.

Konečným cieľom je ale, celkom prirodzene, masívne nasadenie 5. úrovne pre použitie v ľubovoľnej krajine, na všetkých typoch ciest a bez umelého priškrtenia povolenej rýchlosti.

Úrovne autonómnej jazdy | Foto: SAE

Dočkáme sa alebo nie?

Autonómne autá sú vo všeobecnosti považované za budúcnosť mobility. Vo svojej finálnej podobe by mali priniesť množstvo benefitov, no súčasne s nimi súvisia aj citlivé socio-ekonomické aspekty. Demonštrovať sa to dá na úplne jednoduchej myšlienke. Ak budú autá jazdiť úplne samostatne, tak o svoje živobytie príde nemalá časť populácie – taxikári, kuriéri, vodiči v nákladnej doprave.

Po prepojení so svetom zdieľanej ekonomiky to výrazne môže ovplyvniť aj celkový pohľad na vlastníctvo áut. Na čo by si človek za veľké peniaze kupoval auto, ktoré aj tak využíva len mizivé percento času, keď si cez mobilnú aplikáciu môže kedykoľvek požičať a privolať niektoré zo širokého spektra dostupných áut. Zvolí, že sa chce prepraviť z bodu A do bodu B, auto poňho automaticky príde a odvezie ho na miesto určenia. Dostupné bude prakticky okamžite, pretože nemá šoféra, ktorý by si musel robiť prestávky alebo spať.

Pretaviť sa to môže aj to toho, že automobilový priemysel bude predávať omnoho menej áut než je zvyknutý, čo sa odrazí na ďalšom optimalizovaní celkových nákladov – ľudia prídu o prácu.

Segment autonómnych áut je neuveriteľne komplexný a dotkli sme sa ho len povrchovo. Už z týchto naznačených scenárov je ale celkom jasné, že pred nami stoja nemalé výzvy, ktoré sa nevyhnutne netýkajú len technologickej a legislatívnej otázky. Na ich vyriešenie ešte bude dostatok času.

Napriek prehnane optimistickým vyjadreniam niektorých členov automobilového priemyslu medzi odborníkmi vo všeobecnosti panuje zhoda, že autonómne auto 5. úrovne rozhodne tak skoro neuvidíme. Hoci technologické základy môžu byť zdanlivo podchytené celkom dobre, pre praktické využívanie v rozumnej miere je ešte stále potrebné vyriešiť veľmi veľa nezodpovedaných otázok.

A kedy približne by sme sa toho mali dočkať? Odhady sa rôznia, no v odbornej obci panuje konsenzus, že autonómne autá 4. úrovne budú bežnou vecou v horizonte najbližšej dekády. Potom je to komplikované…

Posun o stupienok vyššie sa môže javiť už len ako malý kúsok z dlhej cesty, no náročnosť je v skutočnosti exponenciálne vyššia. Stretnúť sa preto v zásade môžeme s dvomi diametrálne odlišnými názormi.

Ten prvý, optimistický hovorí, že prechod bude pomerne rapídny, napriek tomu, že bude technologicky extrémne náročný. Síce sa to stane funkciu po funkcii, vylepšenie za vylepšením, ale keď sa ohliadneme späť, tak budeme prekvapení, ako rýchlo sme sa dostali tam, kde sme.

Druhý, trochu pesimistickejší, sa obáva, že súčasné generácie sa skutočne autonómneho auta nedožijú. Svet má byť príliš komplexným miestom a autonómia piatej úrovne, ktorá by bola použiteľná v rozumnej miere, je v nedohľadne. Pre jej možné dosiahnutie by musela prísť nečakaná a dramatická technologická revolúcia. A tú zatiaľ nevidno ani v náznakoch.

Nech už sa prikloníme na jednu alebo druhú stranu, honba za autom bez šoféra má svoju skvelú skrytú stránku. Ženie vpred technológie, ktoré pomáhajú znižovať vznik kolíznych situácií na cestách a dokážu zabrániť zbytočným úmrtiam. Preto, aj v prípade, že by sme sa plne autonómneho auta vôbec nedočkali, stále to prinesie značné benefity.

Foto: Tesla
Náš tip
Bezdrôtové nabíjanie elektromobilov: Takto to v praxi funguje v Nórsku
13. decembra 2021

Pravidlá diskusie

Portál MojElektromobil.sk si vyhradzuje právo zmazať neslušné, rasistické a vulgárne príspevky, ako aj osobné útoky na redakciu, či diskutérov v komentároch pod článkom bez ďalšieho upozornenia. V prípade uverejňovania odkazov na externé stránky, je komentár automaticky preposlaný do redakcie na schválenie.

+