MINI Cooper SE: Elektromobil, ktorý má štýl | TEST

Áno, už aj britské MINI nastúpilo na vlnu elektrifikácie. Výsledkom je čisto elektrický model MINI Cooper SE, ktorý sa pochopiteľne snaží ponúknuť všetko to, čo od bežnej verzie čakáte. Tam to však nekončí, nakoľko ak sa výrobca rozhodne vložiť už do tak zábavného auta elektrický pohon, toto spojenie skrátka nemôže dopadnúť zle. Teda, to boli moje predstavy, alebo som sa mýlil? Odpovie vám náš test.

Aby som však bol úprimný, od MINI som spočiatku nečakal zázraky. Aj keď som vedel, že pár dní strávených s týmto autom nebude zlých. Poznal som jeho parametre, ktoré na papieri nevyzerajú zle, no prax je vždy trochu odlišná od teórie. Preto som si skôr držal odstup a názor som si chcel spraviť až po pár odjazdených kilometroch. MINI je vo svojej podstate dosť svojské auto pre špecifickú skupinu ľudí. Je skrátka iné a snaží sa osloviť tých, ktorým je jeho britský dizajn blízky. Ako som už ale spomínal, my sme s ním mohli stráviť pár dní a naplno otestovať ponúkanú elektrickú výbavu či jazdné vlastnosti.

Exteriér bez prekvapení

Vďaka exteriéru pozná MINI takmer každý. Špecifický dizajn, ktorý sa nedá pomýliť so žiadnym iným autom. MINI Cooper SE preto nič zásadné v rámci kľúčových prvkov dizajnu nemení. Výrobca sa drží toho, na čo sú fanúšikovia a majitelia starších modelov zvyknutí. Nami testovaná verzia bola vo farbe Moonwalk Grey, ktorá bola dopĺňaná výraznou žltou Energetic Yellow. Kombinácia týchto farieb vyzerá naživo naozaj výborne a všetkým okoloidúcim dáva ďalší dôvod, prečo sa za autom majú otočiť. Veľmi dobre túto kombináciu dopĺňajú aj špeciálne 17-palcové kolesá MINI Electric Power z ľahkej zliatiny.

• Rozmery (dĺžka x šírka x výška): 3 845 x 1 727 x 1 432 milimetrov

• Motor: Elektrický motor s výkonom 135 kW | Maximálny krútiaci moment 270 Nm

Elektrická verzia Mini sa dá kúpiť iba v trojdverovej verzii. To je vzhľadom na menšie rozmery pochopiteľné, no mierne to narúša praktickosť vozidla. Tu ale musím určite zdôrazniť, že podstatnou MINI ani tak nie je byť praktické autom, ale skôr štýlové, a to v tejto verzii určite spĺňa. Prednej strane dominujú výrazné LED svetlomety či plná maska chladiča. Na zadnej strane sa nič výrazné nemení, no za zmienku určite stoja svetlá v tvare britskej vlajky. Ak by ste chceli elektrickú verziu odlíšiť od štandardnej, dá sa to hneď pomocou viacerých znakov.

Mini sa elektrifikáciou netají, a preto hneď na prednú masku umiestnili znak v tvare elektrickej zástrčky. Zadná strana prezrádza elektrické srdce totožne – a teda znakom elektrickej zástrčky na ľavej strane. Ak by ste si aj napriek tomu neboli istí, čo na ceste vidíte, určite vás presvedčí kryt nabíjacích portov, ktorý na sebe taktiež nesie výrazný znak v tvare elektrickej zástrčky. Príbuzný vzťah k rodine elektromobilov vám ale môžu potvrdiť aj spomínané kolesá, ktoré k žiadnemu inému modelu výrobca nedodáva. Veľmi špecifický je tiež e-sound, ktorý sa snaží zvýrazňovať zvuk elektrického motora.

 

Minimalistický interiér s jasnými črtami

Mini si môžete objednať až v štyroch rôznych úrovniach výbavy. Výrobca na to ide pomerne jednoducho a ponúka verzie S (32 950 €), M (36 515 €), L (39 061 €) a XL (41 098 €). Samozrejme, konkrétny model si môžete nakonfigurovať aj sami, no v rámci týchto verzií si viete spraviť dobrý prehľad o tom, čo automobilka k vozidlu ponúka. Napríklad vo verzii S môžete počítať iba so 6,5 palcovou obrazovkou infotainmentu či štandardným textilným čalúnením Double Stripe Carbon Black. Vo vyššej verzii M už získate rôzne bonusy, a to napríklad antracitové čalúnenie strechy, zadný parkovací senzor či parkovaciu kameru.

Výbava L už počíta s adaptívnymi LED svetlometmi, väčšou obrazovkou infotainmentu – 8,8 palcov a rôznymi drobnými prvkami v rámci interiéru. My sme elektrické Mini testovali v najvyššej výbave, teda vo verzii XL, ktorá obsahuje ďalšie britské prvky interiéru, športový volant či sklenenú panoramatickú strechu. Spomínané britské detaily sa tak objavujú na palubnej doske oproti spolujazdcovi v podobe podsvietenej britskej vlajky a nájdete ich aj na vrchnom okraji sedadiel. K ambientnému podsvieteniu by som sa však ešte rád vrátil. Nachádza sa na dverách – pod pákou na otváranie dverí, no oveľa výraznejšie je svetlo okolo hlavného displeja. To reaguje napríklad na pridávanie hlasitosti rádia či teplotu klimatizácie.

Auto v tejto najvyššej výbave vyzeralo celkovo veľmi dobre. Plne kožený interiér síce nie je až tak výrazný, vôbec to nevadí. Väčšiu pozornosť si aj kvôli tomu získavajú špecifické prvky interiéru ako stredový panel, displej kokpitu, ovládacie prvky pod hlavným displejom a podobne. V rámci sedadiel je jediný elektrický prvok ich vyhrievanie. Všetko ostatné sa nastavuje výhradne manuálne – vzdialenosť aj sklon, no rovnako tak bedrová opierka, ktorá poteší najmä pri dlhší cestách. Celkovo sú však sedadlá dostatočne pohodlné aj na stredne dlhé cesty.

S autom som absolvoval hneď dve viac ako dvojhodinové trasy a nepociťoval som žiadny diskomfort. Je ale pravda, že som si vždy spravil aspoň pol hodinovú prestávku. Pohodliu pomáha aj stredová opierka, ktorá je síce malá a ponúka len minimálny odkladací priestor, svoju hlavnú úlohu spĺňa. Priestor pre ľudí v zadu je minimálny a použiteľný najmä pre deti. V núdzi však postačí aj pre dospelého, no maximálne do výšky 175 – 180 centimetrov a iba na veľmi krátke trasy. Kufor je taktiež skromnejší s objemom 211 litrov.

Infotainment a navigácia

Veľkosť auta nemusí byť priamoúmerná rozsiahlosti infotainmantu, no tu to skrátka platí. Od Mini nemôžete v tejto oblasti čakať prelomové funkcie a s trochou sebazaprenia budete musieť prehltnúť horkú slinu v podobe absencie Android Auto. Predsa len ide o BMW, ktoré podporu pre túto funkciu od Google zatiaľ nedáva ani do svojich top modelov. Majitelia telefónov s operačným systémom iOS ale nie sú o nič ukrátení, nakoľko Apple CarPlay tu podporu má a bez problémov môžete využívať všetky funkcie, ktoré prítomnosť tejto konektivity prináša.

Vráťme sa ale k štandardným možnostiam. Ovládanie infotainmentu je možné cez ovládač a tlačidlo v stredovom panely. Ovládanie teda nie je nijak odlišné od iných Mini alebo áut od BMW. Ovládač je šikovný a len s minimálnym úsilím viete ovládať prakticky všetko čo pred jazdou alebo počas nej potrebujete. Doslova pod palcom taktiež máte skratky v podobe tlačidiel pre zobrazenie navigácie, mapy, možností telefónu či hlavné menu infotainmentu. Ak ste na tento systém zvyknutí, viete o čom hovorím a mne skrátka vyhovuje. Samozrejme, ak preferujete ovládanie dotykom na displeji, prítomná je tu aj podpora pre „priame ťukanie na displej“.

Okrem spomínaného Apple CarPlay si telefón prepojíte s autom cez bluetooth a k dispozícii tak máte volania či prenos hudby. Skrátka úplný štandard. Čo vás možno zaujíma viac je navigácia, ku ktorej som sa spočiatku správal mierne zdržanlivo. Po teste však musím povedať, že funguje maximálne spoľahlivo a vôbec som sa nemusel báť odložiť mobil s pustenou Google navigáciou pre prípad, „ak by náhodou niečo“. Navigácia je svižná a vie rozprávať po slovensky. Síce vás nedokáže úplne detailne nasmerovať v komplikovanejších križovatkách alebo výjazdoch s viacerými pruhmi, jednoduché priblíženie mapy vám aj takéto situácie dostatočne sprehľadní.

Pozitívne tiež je, že si navigácia rozumie s pomerne veľkým počtom nabíjacích staníc. Narazil som síce na jednu, ktorú nepoznala (GreenWay – Zuberec), vedela však aj o takých, pri ktorých by som to nečakal (Slovnaft – Žilina). Pri pravidelnej aktualizácii by ale mala obsahovať naozaj drvivú väčšinu nabíjacích bodov a tak to má byť. Spomenúť musím aj head-up displej, ktorý síce nie je “pravý”, no zobrazovať dokáže štandardné údaje ako aktuálnu rýchlosť či údaje z navigácie.

Zážitok z jazdy a nevýrazní asistenti

V elektrickom Mini nájdete v podstate iba klasický tempomat bez ďalších funkcií. Týmto by som to mohol ukončiť, no k tejto téme predsa len napíšem pár riadkov navyše. Je možno škoda, že sa do Mini nedostali ďalšie bezpečnostné prvky, akými určite je asistent udržania jazdných pruhov či adaptívny tempomat. Predsa len, minimalizácia šance na kolíziu je vždy vítaná, no Mini v tejto oblasti nič zásadné neponúka. Teda, v nastaveniach som narazil na systém varovania pred kolíziou, ktorý si navyše môžete nastaviť na jedno z troch úrovní – od skorej až po kritickú. Ako funguje v praxi som sa samozrejme zistiť nesnažil. Na druhú stranu, vďaka absencii spomínaných prvkov ste nútení venovať sa riadeniu naplno a o to viac si užívať zážitok jazdy, ktorý toto malé auto ponúka.

Súvisiacie články

Podvozok vozidla vám dá vedieť o najmenších nerovnostiach. Čo nie je zrovna komfortné, no zároveň to znamená, že ste s cestou oveľa viac prepojení. Jazdu na tomto drobcovi som si naozaj užíval. Nemať radosť z jazdy je takmer nemožné, nakoľko kombinácia výborného podvozku s dynamickým elektromotorom je jednoducho výhra. Ani údaj o zrýchlení z 0 na 100 km / h nie je vôbec zlý – 7,5 sekundy. Či jazdíte po diaľnici alebo sa preháňate zložitým terénom plným kopcov a ostrých zákrut, každá minúta jazdy bude zábavou. Týmto vlastnostiam samozrejme pomáhajú aj batérie uložené v podvozku, ktoré posúvajú ťažisko auto ešte nižšie.

Aby som ale výrobcovi z pohľadu asistentov nekrivdil, auto je vybavené parkovacím asistentom. Podľa všetkého by teda Mini Cooper SE dokázal zaparkovať sám. Teda, minimálne by mal byť schopný točiť volantom, no ani raz sa mi vozidlo nepodarilo dostať do stavu, kedy by našlo správne parkovacie miesto, aby som celý proces mohol otestovať. Z viacerých pokusov som ale usúdil, že ide o poloautomatický režim, a teda volant má na starosti systém – vy radenie a plyn, respektíve brzdu. Drobné technické vychytávky ako dažďový senzor alebo automatické svetlá tu samozrejme nájdete tiež.

Jazdné režimy

Mini Cooper SE ponúka štyri režimy jazdného štýlu, ktoré sú orientované na maximalizovanie výkonu či preferovanie vyššieho dojazdu. Konkrétne ide o režim Sport, Mid, Green a Green +. Bližší opis ani tu nie je nutný, no zaslúžia si ho zelené režimy. Rozdiel v dojazde medzi režimom Sport alebo Mid som nikdy nezaznamenal, no zvyšné dva už avizovali istý nárast. Oba zelené režimy mi v praxi prišli skôr ako pasívni asistenti, korí vás najmä napomínajú k úspornejšej jazde. Napríklad v režime Green si viete sami nastaviť, kedy vás má auto upozorniť, že idete príliš rýchlo. Rovnako vám systém dá vedieť, že prudké stláčanie plynového pedálu nie je činnosť, s ktorou prejdete pár kilometrov navyše. Green je pri počítaní dojazdu opatrnejší a k bežnému dojazdu bol ochotný prihodiť iba 5 či 10 kilometrov.

Režim Green+ už ukazuje oveľa odvážnejšie hodnoty a k dojazdu pokojne pridáva aj niekoľko desiatok kilometrov. Pri jazde som však žiadne výrazné obmedzenie nezaznamenal – dokonca aj zrýchlenie mi prišlo rovnako svižné. Avšak predpokladám, že v tomto režime auto počíta s menšou rýchlosťou a vypnutým kúrením. Takýto rapídny nárast v predpokladanom dojazde mi ale až tak prekvapivý nepríde. Systém počítania dojazdu je v Mini Cooper SE naozaj pesimistický. Väčšinu najazdených kilometrov som s týmto britským drobcom spravil na diaľnici pri rýchlosti 110 až 120 km / h, pričom zobrazovaný dojazd pred jazdou takmer odpovedal realite. Ak by som sa pohyboval výhradne po meste a okresných cestách, zobrazovaný dojazd by bol veľmi podceňovaný.

Ako to už pri elektromobiloch býva, brzdy je nutné využívať iba občas. Mini ponúka dva režimy rekuperácie – slabšiu a silnejšiu. Nie je ju teda možné úplne vypnúť. Toto mi spočiatku vadilo a skúšal som jazdu aj s nižším stupňom rekuperácie – nakoniec som ale zostal pri vyššej. Skrátka, ak už auto má brzdiť, tak nech brzdí poriadne. Vďaka tomu je v meste možné jazdiť iba s nohou na plyne a nakoniec som si na tento systém zvykol.

Batéria, nabíjanie a papierový dojazd

Mini Cooper SE je menšie auto a tomu zodpovedá aj zabudovaná batéria. Kapacita vysokonapäťového akumulátora je 32,6 kWh, no využiteľná časť dosahuje iba 28,9 kWh. To nie je až tak nízka hodnota, no o niečo menšia akou disponuje napríklad rodina Volkswagen e-Up, Škoda Citigo-e iV a Seat Mii. Táto absencia niekoľkých kWh, oproti spomínanej konkurencii, sa prejavuje aj na odhadovanom dojazde. Výrobca síce udáva dojazd od 235 do 270 kilometrov, budeme sa držať skôr menšieho čísla. Práve 235 kilometrov je hodnota, ktorú by auto malo zvládať pri jazde v meste a okresných cestách.

Ak sa budete premávať výhradne po mestských uliciach, ani dojazd 270 kilometrov nemusí byť nereálny. Stránka Ev-database napríklad udáva skutočný dojazd 185 kilometrov, čo je približne hodnota, ktorá sa mi na displeji vozidla zobrazovala najčastejšie. To teda iba dokazuje, ako veľmi sa snaží systém odhadnúť skutočné kilometre, ktoré s autom dokážete prejsť. Skrátka vás nechce nechať v štichu. Ak už ale príde potreba nabíjať, elektrické Mini zvláda dobíjanie jednosmerným prúdom s maximálnym výkonom 50 kW. Ani striedavý prúd nie je autu cudzí, nakoľko ho výrobca vybavil celkom solídnou palubnou nabíjačkou s výkonom 11 kW.

Nabíjanie z rýchlonabíjacej stanice jednosmerným prúdom a z kapacity 10 % na 80 % trvá približne 30 minút, čo je na takéto auto dobrá hodnota. Nabíjací výkon je pri nižších percentách pomerne nízky a naberať na sile začne až niekde okolo 20 % až 30 %. Niekde okolo tejto hodnoty sa auto nabíja výkonom 40 kW, pričom toto číslo stúpa do približne 75 %. Tu sa dosiahne maximálny nabíjací výkon 50 kW a po prekročení 80 % začne výrazne klesať. Avšak, stále ide o dobré hodnoty. Napríklad, aj keď som prišiel k nabíjacej stanici s 31 % kapacitou batérie, auto sa dokázalo nabiť na 98 % za necelých 41 minút. Keď máte po ruke možnosť dobíjať iba AC prúdom, pri výkone 11 kW sa batéria nabije na 100 % za približne 3 hodiny.

Testy v skutočných podmienkach

Ako som už naznačil vyššie, väčšiu časť najazdených kilometrov som spravil, paradoxne, na diaľnici. Áno, toto nie je auto určené primárne na diaľnice, no ak si poradí aj s takýmito náročnejšími trasami, mestskú jazdu musí zvládať bez najmenší problémov. Vybral som sa preto na už bežnú trasu z Trnavy na Oravu a späť. Mini Cooper SE som nabil na 100 % kapacity batérie a auto mi sľubovalo dojazd 189 kilometrov. Môj cieľ bol teda prísť do Žiliny, kde som si plánoval spraviť medzi-zastávku na nabíjanie. Rýchlosť na diaľnici som preto udržiaval medzi 110 až 115 km / h podľa tachometra.

Na nabíjačku do Žiliny som týmto tempom úspešne dorazil. Zostávajúci dojazd bol po prejdení 157 kilometroch ešte necelých 20 kilometrov, pričom priemerná spotreba sa zastavila na 16,4 kWh / 100 km. Nabíjaním som strávil o pár minút viac ako som plánoval – presne 41 minút. Za tento čas sa do auta natlačilo 27,3 kWh a stav nabitia batérie ukazoval 92 %. Od Žiliny už prevládajú skôr mestské, respektíve okresné cesty, no nachádza sa tu aj približne 13 kilometrový diaľničný úsek. Po príchode do cieľa a prejdení ďalších 67 kilometroch sa spotreba ustálila na 15,8 kWh / 100 km. Na tejto trase klesla kapacita batérie na 62 %. Cesta z Trnavy na Oravu mi teda trvala približne 3 hodiny aj 15 minút spolu s nabíjaním.

Ak tieto hodnoty porovnám napríklad so Škoda Citigo-e iV, menšia kapacita batérie u Mini Cooper SE je citeľná. So Škoda Citigo-e iV som dokázal prísť aj do vzdialenejšieho Martina, pričom mi auto sľubovalo dojazd ešte aspoň ďalší 30 kilometrov. Na druhú stranu, v neprospech Škodovky hrá nižší nabíjací výkon, kvôli ktorému som túto trasu absolvoval rýchlejšie práve s Mini Cooper SE. Z elektrického Mini som však dokázal dostať ešte lepší čas pri ceste naspäť. Z Oravy som vyrážal s batériou nabitou na 72 % a zostávajúcim dojazdom 109 kilometrov. K nabíjačke v Žiline som prišiel po prejdení 66 kilometroch so 40 %, zostávajúcim dojazdom 73 kilometrov a priemernou spotrebou 14,6 kWh / 100 km.

Pri tejto trase sa veľmi dobre ukázal pesimistický odhad dojazdu. Počítač pravdepodobne bral do úvahy zlé podmienky, a preto ukazoval pri 72 % dojazd iba 109 kilometrov. Podmienky na trase naozaj neboli priaznivé – teplota sa pohybovalo okolo 5 stupňov a už tak zlú situáciu zhoršoval hustý dážď. Keďže bola vonku zima, kúrenie som mal zapnuté na 23 stupňov. Dovolím si tvrdiť, že na tak nepriaznivé podmienky je spotreba 14,6 kWh pomerne dobrá. Avšak, prejavuje sa tu ďalšie eso, ktoré má Mini Cooper SE v rukáve – tepelné čerpadlo.

Nabíjaním v Žiline som strávil približne 30 minút – auto som nakŕmil 18,4 kWh energie, čo stačilo na úroveň nabitia 92 %. Pred sebou som mal dlhšiu, no z pohľadu počasia priaznivejšiu cestu. Teplota sa smerom na juh zvyšovala, dážď ustúpil a na diaľnici som si dovolil nastaviť tempomat na 120 km / h. Cieľ vzdialený 203 kilometrov sa mi tentokrát podarilo zdolať pod 3 hodiny s priemernou spotrebou 16,3 kWh / 100 km.

Záverečné hodnotenie

Čo povedať na záver? MINI Cooper SE ma dokázal skôr príjemne prekvapiť. Síce sa BMW s elektrifikáciou veľmi nenatrápilo, keďže využili technológie z modelu i3, v konečnom zúčtovaní to až tak nevadí. Mini je skrátka zábavné auto a aj v elektrickej verzii si zachováva svoj typický šarm. Dynamika elektromotora však robí tohto britského drobca ešte zábavnejším. Kapacita batérie vás nebude pri mestských či okresných cestách nijak zásadne obmedzovať, no vedel by som si predstaviť o niečo väčšie hodnoty. Vďaka pomerne rýchlemu nabíjaniu ale nie je výraznou prekážkou ani pri dlhších cestách. Hľadať konkurenta by sme MINI samozrejme mohli, no ťažko povedať, či je to správne. Ak si totiž niekto MINI kupuje, robí to kvôli značke či typickému dizajnu. A to žiadne iné auto neponúka.

Cena nami testovaného vozidla MINI Cooper SE začína na 41 098 €

Disqus Comments Loading...

Vážení čitatelia a návštevníci portálu MojElektromobil.sk, pre skvalitnenie služieb používame súbory cookies. Prehliadaním tohto webu tak súhlasíte s používaním týchto súborov.