Osem európskych krajín podpísalo ambicióznu stratégiu boja proti zmene klímy – chce na tento účel vynaložiť až štvrtinu celého rozpočtu Európskej únie.
Spoločný dokument hovorí, že EÚ by mala mať do roku 2050 „nulové“ emisie skleníkových plynov.
Dokument podpísali Francúzsko, Belgicko, Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Skupina krajín hovorí, že tento plán môže „ísť ruka v ruke s ekonomickým rastom“ a že takto “pôjdeme príkladom pre ostatné krajiny“.
Názor ôsmich krajín je, že klimatické zmeny majú hlboké dôsledky pre budúcnosť ľudstv” a že jeho dopady sú už zjavné, napr. vlny neobvyklých horúčav a veľké požiare z minulého leta. Skupina tiež hovorí, že ich občania prejavili jednoznačné obavy na nedávnych pochodoch a protestoch mladých.
Nie každá krajina je naklonená tomuto plánu – v EÚ je 28 členských krajín a niektoré veľké krajiny tento plán nepodporujú – vrátane Nemecka a Poľska.
V apríli v Londýne vyvolali protesty študentského hnutia Extinction Rebellion veľkú pozornosť a rozšírili sa aj do ďalších krajín. Rozpočet EÚ, o ktorom sa v súčasnosti ešte rokuje, bude v tomto ohľade dôležitým nástrojom: aspoň 25% výdavkov by malo smerovať na projekty zamerané na boj proti zmene klímy, uvádza sa v návrhu. Ročné rozpočty EÚ majú limity výdavkov stanovené v tzv. Viacročnom finančnom rámci (MFF). Súčasný program umožnil EÚ v období rokov 2014 – 2020 minúť viac ako 900 miliárd €.
Návrh 8 krajín má pokryť obdobie od 2021 – 2027
V dokumente sa tiež píse, že EÚ by mala prijať všeobecnú zásadu, aby z rozpočtu EÚ nebol financovaný žiaden projekt, ktorý prispieva k emisiám v ovzduší. Skupina chce, aby EÚ na klimatickom summite OSN v septembri presadila politiku s nulovými emisiami do roku 2050 a zároveň posilnila svoje krátkodobé klimatické ciele.
Ide o budúcnosť Európy, ako aj o osud tejto planéty.
Lídri krajín, ktorí podpísali francúzsko-holandský návrh, sa sa názorovo zhodujú s mládežníckou ikonou v boji proti klíme Gretou Thunbergovou, ktorá vedie klimatické protesty.
Od krajín EÚ sa v súčasnosti vyžaduje, aby do roku 2020 znížili emisie skleníkových plynov o 20% oproti úrovniam z roku 1990 a do roku 2030 o 40%.
Niektoré z týchto ôsmich podpísaných krajín už prijali prísnejšie zákony. Francúzsky prezident Emmanuel Macron urobil z klimatických zmien kľúčovú tému vo svojej kampani a Švédsko už oznámilo plány stať sa do roku 2045 krajinou s neutrálnou uhlíkovou stopou.
A čo ďalších 20 krajín EÚ?
Francúzsky prezident na tlačovej konferencii s holandským premiérom Markom Ruttom povedal, že tento dokument je “ambiciózny” a že “sme v strede budovania koalície”.
Cieľ, aby Európa do roku 2050 bola emisne neutrálna, nie je nový – navrhla ju Európska komisia ešte v novembri minulého roka.
Plán EK sa zakladal na cieľoch Parížskej klimatickej dohody – udržať globálne otepľovanie výrazne pod 2°C a snažiť sa dosiahnuť 1,5°C zvýšenie teploty ovzdušia. Takéto návrhy však potrebujú podporu Európskeho parlamentu a schválenie Európskej rady, ktorú tvoria predstavitelia každého členského štátu.
Títo lídri sa nedávno neformálne stretli na summite v rumunskom Sibiu.
Niektoré krajiny však nesúhlasia s posilnením súčasných záväzkov. Ukázalo sa, že je ťažké ich dodržiavať len dva roky po podpísaní Parížskej dohody.
Giganti Nemecko a Poľsko sú proti
Medzi skeptickými krajinami je aj politický a ekonomický gigant Nemecko, ktoré sa obáva, že ďalšie kroky by mohli poškodiť jeho priemysel. Poľsko, ktoré sa stále spolieha vo výrobe na špinavé uhlie (~80% celkovej výroby energie).
Uhoľná elektráreň v poľských Katowiciach
