Dnes po európskych cestách jazdí len približne 10 000 elektrických autobusov a 3 600 elektrických nákladiakov, čo sú veľmi nízke čísla. Pre lepšiu predstavu, autobusy na elektrinu predstavujú len 4 % z celkovej flotily a pri nákladných vozidlách je to dokonca prakticky zanedbateľné 0,1 %. S tým ako krajiny začnú aktívne riešiť emisnú otázku v doprave by tieto čísla mali začať rásť. Očakáva sa postupný nástup všeobecného trendu výmeny starších dieselových vozidiel v prospech nových modelov jazdiacich na elektrický pohon.
Téme sa venuje portál PetrolPlaza, ktorý uvádza, že práve ťažké úžitkové vozidlá s dieselovými motormi majú na produkcii CO2 a NOx emisií z dopravy neprimerane vysoký podiel. Odvoláva sa pritom na Medzinárodnú agentúru pre energetiku, ktorá má uvádzať, že dieselové vozidlá sú zodpovedné za 78 % z globálnych CO2 emisií a 86 % z globálnych NOx emisií v sektore dopravy.
Aj preto majú vlády čoraz aktívnejšie propagovať prechod na bezemisnú dopravu, pričom elektrifikácia segmentu ťažkých úžitkových vozidiel je považovaná za kľúčový prvok pre dosiahnutie emisných cieľov. Napríklad aj balíka Fit for 55. Vybrané krajiny už začali aj s implementáciou nízkoemisných alebo bezemisných, zón, do ktorých majú povolený vjazd len vozidlá spĺňajúce požadované emisné kritéria.
Fungovať to už má napríklad v španielskom Madride, kde bola zavedená nízkoemisná zóna obmedzujúca vjazd áut so spaľovacími motormi do centra. Benzínové autá vyrobené pred rokom 2000 a dieselové autá prihlásené pred rokom 2006 do tejto zóny nemajú povolený vstup, inak šoférom hrozí pokuta. Holandsko chce nízkoemisné zóny zaviesť od roku 2030 v približne 30ke vybraných miest. Aj toto môže byť podľa PetrolPlaza jeden z nástrojov, ktorý by podporil elektrifikáciu ťažkej dopravy.
100 000 nabíjacích staníc naprieč Európou
Portál ale upozorňuje, že nastavenie cieľov je jednou stranou mince. Na to, aby znižovanie emisií pomocou elektrifikácie v ťažkej doprave bolo reálne dosiahnuteľné je potrebné naplánovať a realizovať nemalé investície do vybudovania nabíjacej infraštruktúry. Potrebné by bolo vybudovať prinajmenšom 100 000 nabíjacích staníc naprieč Európou, a to len pre potreby ťažkej úžitkovej dopravy.
Európske združenie výrobcov automobilov ACEA k tejto problematike uvádza, že najneskôr do roku 2025 by malo byť v prevádzke 10 000 až 15 000 vysoko výkonných verejných nabíjacích bodov a do roku 2030 by sa toto číslo malo zvýšiť aspoň na 40 000 až 50 000 nabíjacích bodov. Okrem toho je do roku 2030 nutné vybudovať minimálne 40 000 verejných nabíjacích staníc s výkonom 100 kW, ktoré by “elektrické nákladiaky” mohli využívať na celonočné nabíjanie počas spánku šoférov.
Priestor, spotreba, ale aj štandardizácia
Budovanie nabíjacej infraštruktúry pre ťažkú úžitkovú dopravu obmedzuje viacero faktorov. Jedným z tých hlavných je skutočnosť, že pre nabíjacie stanice je potrebné vyberať vhodné lokality, tak aby tu jednak bolo možné umiestniť a do siete pripojiť nabíjačku, no súčasne je nutné zabezpečiť to, aby bola dodržaná dobrá prístupnosť pre veľké nákladné vozidlá – otáčanie, cúvanie, parkovanie a podobne. Autobusová doprave by vzhľadom na typický spôsob svojho fungovania zase potrebovala mestské “nabíjacie depá”.
Druhou dôležitou vecou je, že ťažké úžitkové vozidlá majú úplne inú spotrebu elektrickej energie, než osobné batériové elektromobily, na ktoré sme bežne zvyknutí. Ide o násobne vyššiu spotrebu a násobne vyššie kapacity akumulátorov, čo znamená, že pre nabíjacie stanice je potrebné zabezpečiť adekvátny a spoľahlivý zdroj elektrickej energie.
Venovať sa treba aj štandardizácii naprieč celým ekosystémom. Po stránke softvéru aj hardvéru. Od konektorov, cez komunikáciu medzi nabíjacími stanicami a vozidlami až po platobné riešenia. Súčasne je potrebné vyriešiť otázku spoľahlivosti a dostupnosti nabíjacích staníc. Inak povedané, aby nabíjačky boli pravidelne udržiavané a fungovali vždy podľa očakávaní.
Finančná otázka
Nemalú rolu v celej “skladačke” zohrávajú vlády. Tie by sa podľa portálu PetrolPlaza mali zamerať na zjemnenie pozemkových regulácií pre zjednodušenie výstavby nabíjacích staníc. Pracovať by mali na zlepšovaní spoľahlivosti a dostupnosti elektrickej siete, zavádzaní jednotných štandardov a taktiež by mali poskytovať dotácie a daňové úľavy, ktoré by firmám po ekonomickej stránke pomohli opodstatniť kúpu elektrických nákladných vozidiel a autobusov. Tie sú dnes jednoducho omnoho drahšie, než ich dieselové alternatívy.
Elektrifikácia ťažkých úžitkových vozidiel je veľkou výzvou pre všetky európske krajiny, jednotlivé vlády, prevádzkovateľov nabíjacích sietí, no v neposlednej rade aj pre prepravné spoločnosti. Potreba vybudovať dostatočné zázemie sa pritom netýka len batériových elektromobilov. Veľmi podobne na tom má byť aj vodíkový sektor. Len úzka spolupráca všetkých zapojených však môže priniesť dostatočné výsledky.
PetrolPlaza uvádza, že v konečnom dôsledku to okrem príjemnejšieho životného prostredia prinesie aj ekonomický rast v mnohých sektoroch. V tejto súvislosti pripomína, že segment elektromobility sa za menej než jedno desaťročie prakticky z ničoho vyvinul na 170 miliardový biznis.
