20 novinárov britského Guardianu pracovalo šesť mesiacov na tom, aby zistili, ktoré firmy sú najviac zodpovedné za zmenu klímy. Ich dáta ukazujú, ako 20 firiem zaoberajúcich sa fosílnymi palivami generuje 35 % všetkých emisií. 12 z nich sú štátne firmy.
Guardian odhalil 20 spoločností na čele so Saudi Aramco, ktorých dlhodobé využívanie svetových zásob ropy, plynu a uhlia môže byť priamo spojené s tretinou všetkých emisií skleníkových plynov v posledných desaťročiach.
20 firiem, tretina svetových emisií
Nové dáta od svetovo uznávaných vedcov odhaľujú, ako táto skupina korporácií vedome ohrozuje budúcnosť ľudstva.
Analýzu vypracoval Richard Heede v inštitúte Climate Accountability Institute v USA, ktorý je poprednou svetovou organizáciou skúmajúcou vplyv ropných gigantov na zhoršujúcu sa klímu. Vyhodnocuje, koľko fosílnych palív tieto korporácie vyťažili zo zeme a koľko následných emisií vyprodukovali. Odborníci a politici si boli vedomí vplyvu fosílnych palív na životné prostredie od roku 1965.
Top 20 spoločností na zozname prispelo k 35 % celosvetového množstva oxidu uhličitého a metánu súvisiaceho s energiou, čo predstavuje od roku 1965 celkovo 480 miliárd ton ekvivalentu oxidu uhličitého (GtCO2e).
Štátne aj súkromné korporácie
Tieto firmy sú v súkromnom vlastníctve Chevron, Exxon, British Petroleum (BP) a Shell, ale aj štátnom vlastnené firmy ako Saudi Aramco a ruský Gazprom.
Štyri súkromné firmy Chevron, Exxon, BP a Shell sú spoločne zodpovedné za viac ako 10 % svetových emisií uhlíka od roku 1965.
Dvanásť z 20 najväčších spoločností je štátnych a ich aktivity spôsobili 20 % celkových emisií v tomto období. Najväčším znečisťovateľom je Saudi Aramco, ktorá sama vyrobila 4,38 % z celosvetových skleníkových plynov.
„Veľkou tragédiou klimatickej krízy je, že sedem a pol miliardy ľudí musí niesť následky poškodenej planéty, aby niekoľko desiatok korporácií mohlo naďalej dosahovať rekordné zisky. Je to veľké morálne zlyhanie nášho politického systému,“ hovorí Michael Mann, významný vedec v oblasti klímy.
Súčet emisií od ťažby až po konečné použitie
Použité boli údaje z každoročných reportov o objeme produkcie ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré uvádza každá z týchto spoločností. Následne bolo spočítané, koľko uhlíka a metánu vo forme vyrobených palív je emitovaných do atmosféry v celom dodávateľskom reťazci, od ťažby až po konečné použitie.
Zistilo sa, že 90 % emisií vyrobených týmito 20 najväčšími firmami pochádzalo z používania ich výrobkov, ako sú benzín, letecké palivo, zemný plyn a uhlie. Zvyšných 10 % pochádza z ich ťažby, rafinácie a dodávok hotových palív.
Oficiálne vyjadrenia znečisťovateľov
Guardian oslovil všetkých uvedených 20 spoločností, pričom sedem z nich odpovedalo. Všetci sa bránili tým, že nie sú priamo zodpovední za to, ako ich zákazníci využívajú palivá, ktoré vyťažili.
Niektoré firmy uviedli, že akceptujú klimatické výskumy a niektorí tvrdili, že podporujú aj ciele stanovené v Parížskej dohode o udržaní globálneho otepľovania do 1,5 °C spred obdobia industrializácie.
Všetci však poukázali na snahu investovať do obnoviteľných alebo nízkoemisných zdrojov energie a uznali, že spoločnosti zaoberajúce sa fosílnymi palivami zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení klimatickej krízy. PetroChina vyhlásila, že sú novou spoločnosťou, ktorú založil ich predchodca China National Petroleum, a teda nemala žiadny vplyv a zodpovednosť za svoje historické emisie. Všetky stanoviská korporácií si môžete prečítať v plnom znení na tomto odkaze.
Historický vplyv emisií na klímu je obrovský
Štúdia Richarda Heeda vychádza z jeho predchádzajúcej práce, kde sa venoval historickému vplyvu emisií ropných gigantov na eskalujúcu klimatickú krízu.
Vplyv emisií z uhlia, ropy a plynu na zmenu klímy bol obrovský. Podľa prieskumu, ktorý v roku 2017 zverejnil Peter Frumhoff v Únii zainteresovaných vedcov v USA, boli emisie CO2 a metánu z 90 najväčších priemyselných výrobcov na svete zodpovedné za takmer polovicu nárastu globálnej teploty a za takmer tretinu stúpania úrovní morskej vody.
Tieto firmy a ich výrobky sú v značnej miere zodpovedné za klimatické núdzové stavy, kolektívne zdržovali národné a medzinárodné protiopatrenia o desaťročia a dnes sa už nemôžu skrývať za dymovou clonou, ktorú spôsobili.
Lídri o tom vedeli od roku 1965
Heede uviedol, že rok 1965 bol vybraný ako východiskový bod, pretože v tomto období predstavitelia priemyslu a politici, najmä v USA, začali vnímať vplyvy fosílnych palív na životné prostredie.
V novembri 1965 prezident USA Lyndon Johnson vydal správu, ktorá stanovila pravdepodobný vplyv pokračujúcej výroby fosílnych palív na globálne otepľovanie.
V tom istom roku prezident Amerického ropného inštitútu povedal: „Jednou z najdôležitejších predpovedí [prezidentovej správy] je skutočnosť, že oxid uhličitý sa do zemskej atmosféry dostáva spaľovaním uhlia, ropy a prírodných surovín. Do roku 2000 bude takáto aktivita spôsobovať výrazné zmeny podnebia nad rámec regionálnych alebo dokonca národných síl.“
Popredné spoločnosti a priemyselné združenia si boli vedomé alebo úmyselne ignorovali hrozby zmeny klímy z pokračujúcej výroby svojich výrobkov od konca 50. rokov 20. storočia.
Cieľom prieskumu je ukázať na tie spoločnosti, ktoré sú najviac zodpovedné za emisie a presunúť verejnú a politickú diskusiu na individuálnu zodpovednosť. Z varovania OSN v roku 2018 vyplýva, že svet má len 12 rokov na to, aby sa predišlo najhorším následkom globálneho otepľovania a aby sa obmedzil nárast teploty o max. 1,5 °C oproti obdobiu pred industrializáciou.
200 miliónov ročne na lobbing
Mnohí vlastníci a investori týchto firiem vynakladajú miliardy eur na lobovanie pred politikmi.
Štúdia zo začiatku tohto roka zistila, že najväčších päť ropných spoločností kótovaných na burze míňa každý rok takmer 200 miliónov dolárov na lobbing za oneskorenie, kontrolu alebo blokovanie politík na riešenie zmeny klímy.
