MojElektromobil
Miroslav Rojko 3. januára 2019
Náš tip
K Baltskému moru s elektromobilom Hyundai Ioniq – 1. časť
Náš tip
K Baltskému moru s elektromobilom Hyundai Ioniq – 2. časť

4. etapa – cesta domov z Gdanska

V nedeľu ráno nás čakala cesta domov s malou zastávkou na prehliadku historického mesta (podľa cestovateľských príručiek druhého najkrajšieho v Poľsku) a to Toruň, kde bola aj prvá nabíjačka z Gdanska po 175 km a celá cesta po diaľnici A1.

Večer som nabil tretíkrát AC až do 100% v OC Forum a optimisticky naladený nevidel problém prejsť túto vzdialenosť 120-kou ako obyčajne, keď šetrím kWh. Aj keď cesta neprekonáva ani nejaký výrazný výškový rozdiel, malé stúpania asi 60 km pred cieľom a nebezpečné priblíženie sa zobrazovaného dojazdu, ktorý bol zrazu len o 8 km väčší ako ostávalo do cieľa, som si povedal, že na hrdinstvo nie je čas, spomalil na 100-ku a počkal na najbližší kamión, ktorých bolo oproti iným dňom pramálo.

V závese za ním rýchlosťou 90 až 93 km/h som potom zvýšil rozdiel dojazdu o 20 km a bol pripravený zasa dať rýchlosť do normálu, ale na naliehanie manželky, ktorá mala strach aj za mňa, som to už nechal tak. Mierne stúpania boli neustále, trocha protivetra a dokázalo to zamávať s optimizmom  o dojazde z predchádzajúcich dní. V Toruni som mal nejakých 25 km k dobru, takže ak by som si bol istý, že hneď nájdem nabíjačku, nebudú obchádzky a poznal cestu, že ničím iným neprekvapí, nemusel som až tak spomaľovať, ale prvýkrát bola na mieste opatrnosť.

Táto trasa ako jediná obsahovala aj platený úsek diaľnice. Asi 20 km od Gdanska bola mýtnica na lístky a pri výjazde z diaľnice zasa mýtnica s operátormi, ktorí umožňovali platiť hotovosť alebo kartou, teda podobný systém ako v Chorvátsku, len trocha lacnejší. Za 150 km po A1 (povolená dialničná rýchlosť v Poľsku je 140 km/h) mi bolo odpísané z karty po prepočte 6,6 €, čo je dvojnásobok, ako stojí „palivo“ – elektrina pri domácom nabíjaní elektromobilu.

Zdržanie v dôsledku pomalšej jazdy kvôli obmedzenému dojazdu bolo 20 minút – ako rozdiel skutočného času cesty 1:59 hod. a Google mapami vypočítaného podľa povolenej rýchlosti 1:39 hod. Toto bol jediný úsek, inak som mal vždy čas jazdy kratší ako vypočítaný, takže zdržanie bolo len nabíjaním, nie pomalou jazdou.

Parkovisko pred nákupným centrom ľudoprázdne, nakoniec podzemné parkovisko bolo zahradené reťazou až za nabíjačkou.

Obchodné centrum tiež prázdne, ale kvôli detskému kútiku aspoň otvorené a bolo kde sadnúť, inak obchody pozatvárané.

Boli sme tam skoro sami a pritom sviatok Poliaci nemali a aj otváracie hodiny na dverách mali nedeľu ako každý iný deň, zvláštne. Nabíjanie sme si rozdelili na 15 minút, výlet do centra a po dvoch hodinách návrat a nabíjanie len do 80%.

Počas nabíjania som si chcel do navigácie Ioniq-a zadať ďalšie nabíjačky, ale bohužiaľ či už driver zóna GreenWay, ktorá neobsahuje GPS súradnice ani sa nedá stlačiť údaj o lokalizácii alebo aj mapa na hlavnej stránke sú na mobile nepoužiteľné. Tak výrazné zgrupovanie aj vzdialených nabíjačiek blízko seba sa dá na veľkom monitore prekúsnuť, ale na malej obrazovke mobilu nepoužiteľné, kedy po rozkliknutí už samostatné nabíjačky nenájdete, sú o niekoľko obrazoviek každá inde a urobiť si prehľad o lokalitách je nemožné. Proste z úcty k poskytovateľovi nabíjačiek nenapíšem, čo som si šomral, len treba povedať, že treba mať pri sebe notebook, ak sa človek chce niečo dozvedieť.

V Toruni premávali centrom turistické taxíky, ktoré boli elektromobilmi. Ideálna kombinácia centra historického mesta bez hlučných spaľovacích vláčikov, ako je to zvykom v našich mestách.

Cestou späť som zvolil iný režim jazdy  – okrem nabíjania len do 80%, kedy je ešte stále plnou rýchlosťou, som sa rozhodol pre cestovnú rýchlosť 150 km/h, čo bolo možné vďaka hustej sieti nabíjačiek. Stále pokračovala diaľnica A1, neskôr rýchlostná cesta a nakoniec štvorprúdová cesta prvej triedy č.1, pričom doprava bola menej hustá ako v stredu pri ceste opačným smerom.

Nasledovalo nabíjanie v Pikutkowo rovno pri diaľnici, tam som vytiahol notebook a mohol aspoň zistiť súradnice ďalšej pri Lodž, ktorá má troška horšiu vybavenosť – nemá jedinú lavičku pri sebe alebo reštauráciu, takže obed na tráve vedľa parkoviska.

Potom už nasledovali tie, ktoré som poznal z trasy opačným smerom, teda Piotrków Trybunalski a Čestochowa – obe pri centrách kompletne v nedeľu vyľudnených a zatvorených (toalety prírodné a sedenie v tráve namiesto na lavičkách vo vnútri centra).

Posledné nabíjanie v Poľsku bolo v Gemini parku v Bielsko Biala, kde síce boli obchody zatvorené, ale pár barov otvorených a teda bolo kde prečkať. Na tejto nabíjačke som stretol aj jediný nabíjajúci elektromobil v celom Poľsku – chvalabohu prišiel až po mne. Keď som prichádzal k nabitému autu, nabíjal tam biely Leaf prvej generácie.

Okrem tejto nabíjačky, ktorá ide 43 kW, ostatné boli zasa obmedzené len na 36 kW. Ioniq zvláda časté nabíjanie a následnú vysokú rýchlosť bravúrne, bez nejakého znižovania výkonu alebo obmedzovania rýchlosti nabíjania. Len spotreba kWh na 100 km nie je pri takejto rýchlosti už ideálna, ale podľa mojich výpočtov je stále časovo výhodnejšie ísť rýchlo s vyššou spotrebou a nabíjať viac ako ísť napr. 100 km/h a mať väčší dojazd a nabíjať menej. Tiež bolo pre mňa pohodlnejšie tráviť menej času v aute a viac oddychu pri nabíjaní mimo auta a hlavne divokých poľských ciest.

Následne už známa cesta dolu po rýchlostnej ceste po slovenský prechod Skalité, D3-ka a D1-ka a po 170 km prevažne diaľničnou rýchlosťou 120 km/h s rezervou 12% baterky príchod na nabíjačku Lidl Nová Dubnica. Aj keď displej nabíjačky mimo otváracích hodín svietil, po pripojení kábla vyskočila hláška o blokovaní nabíjačky poskytovateľom, takže pozor aj na ostatných Lidl, už ich prestalo baviť nechať nás nabíjať mimo otváracích hodín.

Po 9 km je nabíjačka ZSE v Trenčíne, ktorá nabila pár percent na bezpečný príchod domov.

Hurá, o desiatej večer sme doma. Po odpočítaní jeden a pol hodiny, ktorú sme venovali prehliadke mesta, sme nakoniec absolvovali 835 km z Gdanska za dvanásť a pol hodiny. Palubný počítač hovoril o čase 10:19, priemernej rýchlosti 86 km/h a spotrebe 15,5 kWh.

Niečo cez dve hodiny z celkového času boli nabíjania, do pol hodiny zdržaní v dôsledku odbočenia k nabíjačkám a od nich a nakoniec maximálne pol hodinku tvorila strata času v dôsledku pomalšej jazdy (120 a následne 93 namiesto 140 km/h v PL v prvom úseku a 120 km/h u nás na dialnici D1 namiesto 130 km/h).

Keď to zrátam, spaľovákom by som to dal za 9,5 hodiny čistej jazdy, ale určite by som za ten čas potreboval aspoň dve polhodinové prestávky a optimálne mi vychádza rozdiel jazdy spaľovacím autom a elektromobilom dve hodiny navyše pri desaťhodinovej ceste, teda nejakých 20% času.

V záverečnej časti o pár dní sa dočítate rozsiahle zhrnutie a veľa konkrétnych údajov o trvaní nabíjania, počte prejazdených kWh elektriny, cene jazdy v porovnaní s inými palivami, poľských cestách a nabíjačkách.

Náš tip
K Baltskému moru s elektromobilom Hyundai Ioniq – 2. časť

 


Už Vám nič neujde!

Prihláste sa na odber noviniek súvisiacich s týmto vozidlom

3. januára 2019

+