MojElektromobil

Predchádzajúca prvá časť – Cesta zo Slovenska do Fínska

Trajekt Talin – Helsinky

2 hodiny cesty trajektom využívam na prácu a plánovanie. Je utorok poobede a konečne opadol tlak zo stihnutia trajektu v Taline. Až do piatku večera (19:15) som uviazol na pevnine za “morom”. Celé tri dni na 1400 kilometrové túlanie a prácu pripadajú ako večnosť.

V železnom trupe lode je nulový GPS signál. Iba čakám, ktorá navigácia (tablet/telefón/auto) sa prvá chytí do 120 kilometrov vzdialeného Lahti. V Helsinkach je na po pracovnej dobe veľmi rušno. Pri pohľade na mapu mesta zisťujem, čo sme si pred mesiacom nevšimli.

Foto: Ľuboš P.

Z Helsínk do Lahti

Helsinky majú viac stupňové obchvaty nazvané Ring 1, 2 a 3. Hneď po opustení lode prepínam trasu cez Ring 1 (Kehä 1). Všetci s autami uviazli na kontrole Covid pasov a ako zázrakom po zahltení všetkých stanovísk moje auto púšťa pracovník ako prvé mimo tohto povinného rituálu.

Obchvat Ring 1 bol úplne plný. Ale či bola 80tka, alebo neskôr 100vka všetci išli zohratí presne v rovnakom tempe. Úplne iná mentalita ako v iných väčších mestách (Varšava, Vilnius), nikto nemal potrebu sa predbiehať. Teplota vo Fínsku bola vyššia. Pri 6°C sa prebrala k životu aj z Estónska zamrznutá kvapalina v ostrekovačoch.

Foto: Ľuboš P.

Lahti

Pred 16tou prichádzam do Lahti. Nemal som vytipované konkrétne miesto v meste. V google maps hľadám vďačný bod mnohých miest, McDonald. Kým u nás pri McDonalde nájdeme ledva jeden pomalý 50kW stojan, tu boli osadené rovno 4x 250kW Shell Recharge. Služba KiaCharge ich vie aktivovať za 15€/hodinu.

Ale potreboval som na pár hodín už pracovať. Presunul som sa preto pred obchodné centrum Kauppakeskus Maili. Tam je okrem DC aj ďalších 8 pomalých AC stĺpikov. Aktivoval som ich bezplatne RFID kľúčenkou od domu. Večernú pracovnú atmosféru vylepšoval dážď.

Foto: Ľuboš P.

Prvá noc vo Fínsku

Po necelých 4 hodinách bolo auto takmer plne nabité. Auto som vypol od nabíjania skôr v 96%, aby sa zbytočne neničil akumulátor. Bolo už 20 hodín, potreboval som sa dostať na noc viac mimo civilizácie. Pokračoval som preto v ceste. Dážď zosilnel a na cestách som ostal už iba ja a kamióny.

Po 100 kilometroch som si našiel pri Joutsa miesto na odstavnej ploche pri ceste. Bola tma, nevedel som ani čo sa nachádza v okolí. Auto som prepol opäť do úžitkového režimu a zaliezol dozadu do spacáku. Po 5 a pol hodinovom spánku a pri vonkajších 2°C akumulátor stratil iba 8% energie.

Foto: Ľuboš P.

Tretí deň na ceste (streda)

Po hodine jazdy skoro ráno prichádzam do mesta Jyväskylä. Pri obchodnom centre Kotikeskus aktivujem 50kW stojan Virta opäť kľúčom od domu. Nechcel som sa priživovať iba na bezplatných stojanoch, len teraz to tak výnimočne vychádzalo. Na tomto stojane sme boli tiež pred mesiacom, škoda nevyužiť overené miesto.

Ráno som posielal zopár stoviek megabajtov súborov do práce. Napriek tomu, že vo Fínsku takmer všade 5G sieť, latencia mobilných dát je na slovenské servery z Fínska vysoká. Pri množstve malých súborov upload trval večnosť.

Foto: Ľuboš P.

Ku západnému pobrežiu

Doobedie bolo pracovne rušné. Nahrnulo sa mi viac neodkladných požiadaviek z práce. Pomerne často som musel s autom zastavovať a riešiť úlohy. Krátko poobede som sa dostal do mesta Kokkola na západnom pobreží. Nevedel som si tu nájsť vhodnú nabíjačku.

Nechcel som platiť predražené sadzby, ale ani otravovať hodiny na bezplatnej napr. pri autoservise. Tak som sa iba najedol a presunul južnejšie do Jakobstad. Na pomalom AC pri predajni Tokmanni Pietarsaari som opäť venoval čas práci. Dobitie 42kWh cez sieť Fortum tu vyšlo len na 5,5€ (~0,12€/kWh).

Foto: Ľuboš P.

LED bary v Škandinávií

Dopracoval som večer o pol ôsmej. Na spánok som si vybral 200 kilometrov južne vzdialenú nabíjačku pri čerpačke ABC Kristiinankaupunki. Na okresných cestách vo Fínsku je rýchlosť 80km/h. Išlo to dosť hladko, lebo na tejto trase neboli skoro žiadne dediny. Konštantná 80tka.

Moje oči sa dôkladne zoznámili s prídavnými LED barmi na osobných autách aj kamiónoch. Vodičom v protismere sa ich v diaľke nechcelo vypínať, alebo ich mali napojené na automatické vypínanie diaľkových svetiel (HBA). Vyblikávanie nepomáhalo. Ostávalo sa iba zmieriť, že ich sami po nejakom čase vypli.

Noc na nabíjačke

Na stanicu Recharge som prišiel po desiatej večer. Bolo už všade zatvorené, rozhodol som sa prespať v aute počas nabíjania. Cez Fortum čip som spustil nabíjanie na AC (15,53€). Ak nemáte Fortum čip to nevadí, nabíjanie viete spustiť skoro čímkoľvek.

Koncernová karta KiaCharge tu má AC za 0,35€/kWh, alebo rýchlejšie DC za 15€/hod. Po 6 a pol hodine sa auto dobilo do 96% a ja som si opäť dostatočne pospal. Zaspať od únavy nebol problém okamžite. O piatej pokračujem s autom na juh.

Foto: Ľuboš P.

Deň štvrtý (štvrtok) – juhozápad Fínska

Dnes som chcel zaradiť do programu nejaké atrakcie a “výhľady”. Posledné dni som cez deň len pracoval. Časový rámec dňa na zaujímavé miesta je v novembri kvôli tme dosť obmedzený.

Hneď po prvých kilometroch som nechal zlákať z hlavnej cesty tabuľkou prvej atrakcie “maják”. Prešiel som asi 80 kilometrov a stále len tie tabuľky majáka. Ten samozrejme nikde. Vyhľadal som si priamo na mape Kallo Lighthouse.

Foto: Ľuboš P.

Pori

Ale ani s ním som neuspel, cesta pred majákom bola zatarasená strojmi, ktoré tam niečo prerábali. Pobrežie nebolo veľmi naladené na turistické atrakcie, skôr sa zameriavalo na priemysel. Samé továrne, prekladiská a nákladné lode. Možno tie pekné miesta som míňal nechtiac práve po tme.

Foto: Ľuboš P.

Zadná časť auta bola na týchto cestách doslova čierna. Bez vody som nevedel spojazdniť ani cúvaciu kameru.

Foto: Ľuboš P.

Turku

S atrakciami som to vzdal. Asi treba prísť v lete, keď je cez deň dlhšie svetlo. Sústredil som sa už len na to, prečo som sem prišiel – homeoffice a cestovanie. O 15 hodine som prišiel do mesta Turku. Už bolo vhodné auto od rána opäť nabiť (18%). Využil som bezplatný stojan pri LIDL a išiel si nakúpiť.

Krátko po návrate sa pri mne pristavil iný elektromobil. Nechcel som ho zdržovať, tak som po 15 minútach nabíjanie vypol a pokračoval ďalej. Presunul som sa do iného nákupného centra, kde bol pôvodne bezplatný stojan spoplatnený a vo vyššej sadzbe. Nie vždy to s tými bezplatnými vyjde.

Foto: Ľuboš P.

IONITY a miesto na spanie

Po tom ako mi nevyšli free nabíjania v Turku som už išiel na istotu. 30 kilometrov od mesta po trase do Helsínk som nabíjal na IONITY Pikalataus (21,75€). Na spánok som sa presunul o kus ďalej na parkovisko čerpačky ABC Piihovi Salo, kde bolo rušnejšie aj kvôli nocujúcim kamionistom.

Poslednú noc vo Fínsku som si doprial najdlhší 7 hodinový spánok. Auto pri vonkajšej teplote 4°C spotrebovalo z akumulátora iba 7%. Tu vidno efektivitu tepelného čerpadla, kedy na vykurovanie 23°C a prevádzku auta stačí 650W.

Foto: Ľuboš P.

Piaty deň (piatok) a trajekt domov

V jazde pokračujem od piatej ráno. Trajekt ide až večer 19:15 a check-in sa otvára 1,5 hodinu pred odchodom lode. Išiel som si ešte pozrieť na juh mesto Ekenäs. Po ceste za tmy som mal jediný konflikt so zverou. Pred auto mi do pruhu skočila v zákrute srnka a ostala stáť pred autom.

Našťastie som išiel pomalšie (70km/h) a ubrzdil som 2-3 metre pred ňou. Chvíľu bola paralyzovaná. Po celom Fínsku sú všade tabuľky ohľadom losov. Akurát v tejto jednej lokalite boli štandardné značky “Pozor, zver”.

Foto: Ľuboš P.

Nuuksio National Park

Ďalšiu prestávku som si dal na horách v národnom parku Nuuksio National Park. Priamo Fortum tu má 4x22kW stĺpiky označené v ich aplikácií ako bezplatné. Kým sa auto nabíjalo (45-91%) prešiel som sa po lesoch a okolo jazera. Mobilný signál na prácu v tomto mieste bol dosť slabý.

Na zvyšok dňa som sa presunul do okrajovej časti Helsínk a zostal som pracovať na parkovisku pri obchodnom centre. Už som nenabíjal. O 17tej som sa musel cez obchvaty Ring 1 a 2 dostať ná úplne opačnú (východnú) stranu mesta do nákladného prístavu.

Foto: Ľuboš P.

M/s Finbo Cargo

Loď M/s Finbo Cargo je nákladná a určená iba pre pasažierov s autami, alebo kamiónmi. Ale je výrazne pomalšia. Nasledoval dlhý, takmer 3 hodinový presun v tme cez more. Z lode nás do rušného Talinu vypustili v piatok o 22 hodine.

Nasledujúci deň bol víkend. Nemusel som pracovať a ostávalo čo najrýchlejšie prejsť 1650 kilometrov domov. O tom si povieme nabudúce a zhrnieme si nejaké tipy a postrehy pre vanlife cestovanie v elektromobile. Fínska 1400 kilometrová časť vyšla 3€/100km, spolu na 43€.

Foto: Ľuboš P.
16. januára 2022

Pravidlá diskusie

Portál MojElektromobil.sk si vyhradzuje právo zmazať neslušné, rasistické a vulgárne príspevky, ako aj osobné útoky na redakciu, či diskutérov v komentároch pod článkom bez ďalšieho upozornenia. V prípade uverejňovania odkazov na externé stránky, je komentár automaticky preposlaný do redakcie na schválenie.

+