Vo februári som bol autom vo Fínsku. Nakoľko sú tam stanice siete IONITY momentálne rozostavané, rozhodol som sa na nabíjanie použiť miestneho operátora VIRTA.
V aplikácií VIRTA som si vytvoril účet ako súkromná osoba, priradil som si súkromnú platobnú kartu. Spustenie nabíjania bolo cez aplikáciu bez väčších komplikácií a za 176 kilowatthodín som zaplatil rozumných 36,1€.
2000 kilometrov vzdialení prevádzkovatelia
Nemilé prekvapenie nastalo na ďalší mesiac, kedy mi od nášho operátora ZSE DRIVE prišla na firmu faktúra vo výške 178€. Väčšinou platím faktúry “mechanicky”. Tu ma zaskočila vysoká suma, lebo až toľko veľa doma nenabíjam. Po preskúmaní zoznamu nabíjaní som tam našiel tie isté nabíjania, ktoré som už zaplatil cez Virtu. Faktúru som vzápätí reklamoval.
Chyba v systéme…
Ako som zisťoval na CZ/SK EV fóre, problém mali už aj iní. Hlavne v kombinácií českého EON a slovenského ZSE DRIVE. ZSE DRIVE zareagovalo ústretovo a po overení informácií faktúru dopropisujú.
Problémom je chyba v spoločnom backende, ktorý používajú niektorí prevádzkovatelia. Zákazník by nemal používať rovnaký email a telefón medzi prevádzkovateľmi používajúcich tento backend.
Problematický backend používajú rôzne národné EONy, ZSE DRIVE a VIRTA. Osobne ma zaráža, že EÚ politika rieši viac zákaz spaľovákov ako prípravu nabíjacej infraštruktúry na “masívny” prechod na elektromobilitu.
Nabíjanie vs PHM?
Na zamyslenie sú aj ceny v roamingu, ktoré sú až 5x vyššie ako ceny miestneho operátora. Kým VIRTA bola s cenou v prepočte na PHM pod úrovňou “nafty” 4,1€/100km, s roamingom dosahovala pri menšom crossovery až 20€/100km.
Nabíjanie elektromobilu pri zahraničných cestách teda skôr pripomína mobilných operátorov v minulosti ako alternatívu ku spaľovacím autám a ich tankovanie.
Čo s tým?
Pre masívne rozšírenie elektromobilov bude nevyhnutné, aby sa EÚ venovala viac aj nabíjacej legislatíve a infraštruktúre. Prípadne je na čase zaviesť centrálne európske peeringové centrum a začať regulovať ceny nabíjania.