Spoznávací výlet do Pobaltia | 3850 km s Kia e-Niro | BLOG

Do Estónska naše e-Niro zavítalo už vlani v rámci 2 dňového 3350 kilometrového testu. Tentokrát sa nám podarilo vyhradiť na cestu 4 dni. S kamarátom Jurajom sme si naplánovali okruh miestami, ktoré sme chceli vidieť – rozhľadňu Suur Munamägi (najvyšší vrch Estónska 318m n.m.), opustenú základňu ponoriek Hara Sadam, park Viru bog trail, múzeum Seaplane Harbour v Taline a západné pobrežie Litvy (Klaipėda). Výlet sme urobili na štýl VAN LIFE, tzn. v aute sa aj spalo. Celú cestu som šoféroval iba ja, spánok a primeraný oddych bol teda nutný.

Kde nabíjať?

Malé obavy mi robilo Estónsko a Lotyšsko, pre ktoré naši operátori ZSE Drive a Greenway nemajú žiadne pokrytie roamingom. Kia Slovensko takisto nestihla spustiť na august avizovanú službu Kia Charge s 260 tisíc nabíjačkami po celej Európe. Ostalo to teda celé po starom na aplikácie PlugshareChargemap. Litva je pomerne dobre vybavená stále bezplatnými štátnymi stanicami. Poľsko sa dá prejsť s využitím Greenway, alebo aplikácie Orlen Charge.

Z Pezinka sme vyštartovali v stredu poobede. Moja smola, že bývam v paneláku v meste bez nabíjačiek a už na štarte sme mali iba 50 % energie. Prvé nabíjanie preto vyšlo na rýchlonabíjací hub Greenway pri Trenčíne. Za 40 minút si auto doplnilo chýbajúcu energiu na 78 %. E-Niro patrí s jeho nabíjaním už dnes k tým pomalším a nabíjanie nad 80 % je zbytočné pre pokles výkonu na pomalých 25 kW. Ak plánujete cestovať častejšie alebo služobne, kúpte si radšej už niečo lepšie. Ale na takéto “túlanie” bez časového tlaku (a bez detí) je to bez problémov použiteľné.

Od nabíjačky k nabíjačke

Na navigáciu sme používali dve zariadenia. Mobil (carplay) a tablet, kde boli nainštalované aplikácie – Greenway/Plugshare/Chargemap. V týchto aplikáciách sa dá poslať poloha nabíjačky do navigácie (napr. Waze). Kým jedno zariadenie zobrazovalo cestu ku vopred zvolenej nabíjačke, tak s druhým bolo možné pohodlne preplánovať zástavku. Po troch hodinách jazdy sme potrebovali prestávku. Plugshare nás naviedol na bezplatnú nabíjačku Kauflandu v poľskom meste Tychy.

Pri každom nabíjaní sme vybrali nabíjačku pre nasledujúci „skok” a prípadne aj jej zálohu. Zálohy sú vhodné hlavne pre bezplatné stanice, ktoré bývajú často obsadené. Aj platené sú väčšinou len po jednom stojane s jedným CCS konektorom a predstavujú isté malé riziko kolízie s iným vozidlom. Nepoužívali sme plánovače trasy ako je napríklad známy ABRP (A Better Routeplanner) a improvizovali sme ako pri bežnom tankovaní.

Nabíjacia infraštruktúra

Ak mám zhodnotiť infraštruktúru na diaľkové cestovanie, tak je to stále bieda. Väčšinou sú všade už pomalé 50 kW stojany s jedným CCS konektorom. Na cestách chýbajú nabíjacie huby (zoskupenie viacerých ultra rýchlych nabíjačiek) na hlavných ťahoch každých napríklad 150 kilometrov. Slovensko je v tomto ohľade relatívne dobre pokryté operátormi Greenway a ZSE. V zahraničí sme žiaľ nevedeli takéto nabíjacie huby zamerať ani vyhľadať. Pre masové rozšírenie elektromobilov je kvalitná infraštruktúra nutnosťou. Tesla je v tomto smere so sieťou Superchargerov stále jednotkou.

Pred Varšavou sme sa zastavili ešte na jednej Greenway 50kW v meste Piotrków Trybunalski. Nasledujúce nabíjanie nám vychádzalo už na polnoc niekde za Varšavou. V aplikácii som si pozrel fotky nabíjacích miest. Jedno bolo podzemné parkovisko v obchodnom centre, ktoré sa na noc zatváralo. A druhé bolo nonstop parkovisko v priemyselnej zóne. Zamierili sme teda tam. Noc, ak sa dá, treba využiť na nabitie a na pomalom 11 kW AC sa auto dobilo doplna za necelých 5 hodín. Prvú noc sa nám zle spalo. Auto bolo nasmerované tak, že nám reflektory z budovy svietili priamo do auta.

Litva a Lotyšsko

Hneď za hranicou Litvy bola prvá bezplatná štátna nabíjačka. Tie sa dajú všetky zamerať takisto pomocou aplikácie Plugshare. V nej si podľa potreby pri hľadaní prepínam filter platené / iba bezplatné. Väčšina z týchto štátnych nám nabíjala len obmedzeným výkonom do 37 kW. Dobili sme si akumulátor z 36 na 75 %, aby sme nemuseli počas Litvy riešiť nabíjanie a cez Marijampolė pokračovali na východ. Na kopci pri ceste sa týčila 55-metrová rozhľadňa Birstonas. Po jej neplánovanej návšteve sme pokračovali ku hradu Trakai, ktorý sa nachádza na ostrove uprostred jazera. Všade množstvo ľudí a parkovacie miesta boli plné okrem nabíjacieho dvojmiesta s Leafom. Po obede a hodinovej návšteve Trakai si auto prilepšilo dojazd o ďalších 80 kilometrov.

Pred opustením Litvy sme využili jej poslednú bezplatnú nabíjačku. Najbližšia atrakcia bola rozhľadňa Suur Munamägi v Estónsku. Prechod Lotyšskom sa nám pre počasie a vedľajšie cesty spomalil. S blížiacou polnocou sme vzdali bezplatné nabíjačky v Estónsku a zastavili sme sa na platenej v Lotyšsku. Atypická bola v tom, že je účtovaná za minúty nabíjania. Chargemap ju aktivoval za 0,266 €/minútu. Prevádzkovateľ nabíjačky sa dá zistiť cez Plugshare. Bol ním e-Mobi, ktorý ju má takmer o polovicu lacnejšie za 0,15 €/min. Po nabití na sme auto preparkovali v rámci parkoviska, kde sme si pospali do piatej rána. Auto v úžitkovom režime minulo za noc iba 5 % z baterky (asi 3 kWh). Vonkajšia teplota sa ochladila na 12 °C, na vnútornej sme nešetrili a teplotu udržovali na 23,5 °C.

Estónsko

Na hraniciach ako obyčajne nikde nikoho. Rozhľadňa Suur Munamägi bola o šiestej ráno zatvorená, ale neďaleko bola ďalšia Pesapuu Watchtower – Rõuge, ktorá vyzerá ako strom s dvomi hniezdami. V najbližšom meste Tartu bolo nutné dobiť auto, aby sme sa vedeli presunúť k severnému pobrežiu. V Estónsku je mimo Talinu a Tartu pokrytie CCS stojanmi biednejšie aj s miestnym operátorom Enefit Volt. Nainštaloval som si ich aplikáciu, aby som nemusel dobíjať cez predražený roaming Chargemap. Pri častejšom nabíjaní v krajine sa to oplatí a nainštalovanie “miestnej” aplikácie je záležitosť minúty (registrácia účtu a priradí sa karta).

Súvisiacie články

Nasledujúci cieľ bola opustená základňa atómových ponoriek Hara Sadam neďaleko Talinu, kde sme sa prešli po jej ruinách. Vynechali sme turistiku cez močariská Viru bog trail, aby nám nezatvorili pred nosom múzeum v Taline. Najskôr sme si pozreli múzeum s loďami v centre mesta a potom sa presunuli do Seaplane Harbour – Meremuuseum. To druhé bol zážitok. Okrem tanku, diel, rôznych mín a torpéd z 2.svetovej, sa tam nachádza vyradená ponorka EML Lebmit, ktorá donedávna ešte slúžila. Je možné si ju zvnútra naživo prejsť. Po múzeu nasledoval únik z Estónska na juh do Lotyšska. Bezplatná nabíjačka ABB pri VW v Taline z minulého roka si už pýtala RFID čip. Využili sme radšej platenú 160 kW UFC Enefit Volt, aby sme v pracovnej dobe nedráždili predajcov Volkswagenu.

Cesta domov a Klaipėda

Pred hranicami v Pärnu sme skontrolovali ďalšiu bezplatnú Deltu (slovenský výrobok). V Plugshare komentároch bolo hlásené nefunkčné DC (CCS aj Chademo konektor). A aj bolo. Pokračovali sme ďalej. Bezplatnému nabíjaniu dnes nehrala karta, ale neprekážalo to. Nabíjania nám netvorili veľkú položku (8-10 € za nabitie). V Lotyšsku ide hlavná cesta tesne pri pobreží mora. Oddýchli sme si na pláži, kým sa auto nabíjalo na 50 kW stanici cez e-Mobi. Tretiu noc sme prespali na opustenom parkovisku pri kamióne neďaleko Rigy. Opäť v úžitkovom režime (utility mode), kedy sa zapojí trakčná batéria a odstavia sa nepotrebné jednotky (ECU) auta.

Skoro ráno sme vynechali návštevu Rigy a Jūrmaly, aby bol čas na západné pobrežie Litvy – Klaipėdu. V Litve sme navštívili známu Horu krížov a pokračovali sme na západ. Na nabíjačke pri ceste bol Nissan Leaf. Ani sme sa nezastavovali. Do Palangy auto prišlo s poslednými 11 % a na slovo sa dostal zas Plugshare. Jedna nabíjačka mala zamrznutý displej a zachránil nás 50 kW LIDL. Tam sme si museli 15 minút počkať, kým miesto opustí miestne VW ID.4. Po Palange nasledovali pláže pri Klaipėde a nakoniec presun do centra mesta. V centre sme strávili niekoľko hodín. Na parkovisku sa nachádzalo viacero AC stĺpikov a nabíjanie sa spustilo automaticky. Pri odchode z Klaipėdy bolo auto nabité na 80 %.

Koľko energie padlo?

Poslednú noc spanie vyšlo na to isté miesto ako pri prvej, neďaleko Varšavy. Akurát sa pre reflektory z budovy auto otočilo naopak. Ostávalo už len záverečných 700 kilometrov. Nabíjali sme v Čestochovej, kde dve minúty po nás prišiel Bolt s e-Nirom. Smola. A posledná zástavka vyšla na UFC hub OC Dubeň Žilina. Výlet nám trval 96 hodín a počas 3850-kilometrovej trasy auto stiahlo z nabíjačiek 550 kWh energie, za ktoré sme zaplatili 105 eur. Aj keby boli všetky spoplatnené sadzbou do 0,35 €/kWh, cesta by nás stála maximálne do 190 €. Auto si počas jazdy ešte narekuperovalo svojich 76 kWh energie a priemerná spotreba vyšla na 15,2 kWh/100 km.

Čo na to Juraj?

Spýtal som Juraja, ako vnímal cestovanie elektromobilom v porovnaní s 5500 km tripom do Nórska, ktorý sme absolvovali pred pár rokmi s naftovým Kia Ceed SW. Vtedy sme spali v chatkách v kempoch. Odpovedal mi, že mu elektromobil ako spolujazdcovi vôbec neprekážal (myslel tým častejšie prestávky pri nabíjaní). Ak by však mal ísť ako šofér a mať viac aplikácií, rátať dojazd, a podobné, tak to by už mal problém. A že v Nórsku sme mali viac stresov hľadať si kemp, kde prespíme ako pri tejto ceste nabíjačky.

Strednú a západnú Európu majú aj naši operátori dobre pokrytú roamingom. V Pobaltí veľmi nebolo na výber. Dali sa ešte použiť globálne Plugsurfing, alebo Chargemap, ale tie cenami často presahujú cenu porovnateľnú s konvenčnými palivami. Nádej vkladám do koncerových nabíjacích služieb, ktoré tradičné automobilky realizujú cez ich spoločnosť DCS (Digital Charging Solutions). V súčasnosti DCS zastrešuje v Európe až 260 tisíc staníc, vrátane dobre pokrytého Pobaltia. Zlom nastane, ak sa výrobcom áut podarí integrovať DCS do infotainmentu auta tak, že bude možné aktivovať stojany cez plug & charge a navigácia naplánuje trasu s nabíjaniami. Konečne by to potom mohlo mať aj pre začiatočníka použiteľnú úroveň na akú sú zvyknutí majitelia vozidiel Tesla v ich sieti superchargerov už od začiatku.

Príliš časté nabíjanie?

Čo sa týka Estónska, nabíjali sme častejšie než sme mohli. Boli sme 4 dni v aute a prestávky každé 2-3 hodiny nám celkom vyhovovali. Ako vidieť vo videu nižšie, viackrát sme prišli na nabíjačku ešte s 30 percentami a dobili si iba 40 %. Je teda možné jazdiť viac na doraz, nabíjať si viac a znížiť počet prestávok.

V Nórsku sme museli v starom aute jednu noc núdzovo prespať a pri vonkajšej teplote 3 °C to malo od pohodlia ďaleko. Tu je elektromobil ako doma. A pri #vanlife cestovaní dokáže zabezpečiť počas celej noci “diskrétne” aj v zastavanej oblasti plný tepelný komfort 23 °C, čerstvý vzduch, odvhlčovanie/odhmlenie interiéru a vyhrievanie sedadiel alebo externej vyhrievacej podložky (cez integrovaný 230 V menič). A to až po dobu niekoľkých dní, kým sa nevybije trakčný akumulátor.

PS: Projekcia trasy s údajmi z diagnostiky:

 

Disqus Comments Loading...

Vážení čitatelia a návštevníci portálu MojElektromobil.sk, pre skvalitnenie služieb používame súbory cookies. Prehliadaním tohto webu tak súhlasíte s používaním týchto súborov.