Prechodu na elektromobilitu sa momentálne najviac darí krajinám juhovýchodnej Ázie. A to aj v oblasti hromadnej dopravy. Len máloktorá krajina dokáže s touto oblasťou držať tempo prechodu, no potom je tu napríklad Čile, kde sa systematickému prechodu na elektrifikovanú verejnú dopravu darí výborne.
Po roku 2035 sa budú nakupovať už len elektrobusy
Napríklad hlavné mesto, Santiago, sa v roku 2025 dostalo na tretiu priečku svetového rebríčka prevádzkovateľov elektrobusov – hneď po čínskych mestách Peking a Šen-čen. Na cestách jazdí viac ako 3 tisíc elektrických autobusov, ktoré tvoria približne 40 percent celej flotily. Krajina má zároveň ambiciózny cieľ, po roku 2035 nesmie byť nakúpené žiadne iné ako bezemisné vozidlo pre verejnú dopravu. Na tému upozornil portál Electrive.
Táto čilská skúsenosť môže byť výbornou lekciou pre Európu, kde sa aj napriek štátnym dotáciám a ekologickým cieľom elektrifikácia často spomaľuje v dôsledku politickej neistoty a nedostatku dlhodobých vízií.
Systematické ciele a základy spred 10 rokov
Základy úspechu Čile siahajú približne desať rokov dozadu, kedy krajina prijala svoje prvé zákony týkajúce sa emisií. Namiesto vágnych sľubov tieto dokumenty konkrétne integrovali dopravu do klimatických cieľov a v roku 2017 ich rozpracovala Národná stratégia elektromobility. Cieľom bol 40-percentný podiel elektromobilov v súkromnom vlastníctve a 100-percentne elektrická verejná doprava do polovice 21. storočia.
Nemali by ste prehliadnuť:
- Za funkcie, ktoré boli doteraz zadarmo, si majitelia Tesiel zaplatia
- Vianočný špeciál: Aký bol rok 2025 a čo príde v roku 2026? 5. diel: Mercedes-Benz, MG, Mitsubishi a Peugeot
- Výroba prvého lietajúceho auta oficiálne spustená, prebieha ručne
Na rozdiel od Európy, kde sa plány často menia so zmenou vlády, každá nasledujúca čilská vláda sa od tohto smerovania neodchýlila. Oplatilo sa to, keďže táto kontinuita umožnila investorom, dopravcom aj bankám dlhodobo plánovať svoje stratégie bez obáv o to, čo bude „zajtra.“ Pilotné projekty začali vznikať už v roku 2016, neskôr pribudli systémové dotácie a po roku 2020 sa krajina zaviazala k bezemisným nákupom všetkých verejných vozidiel do roku 2035.
Prepracované financovanie a potrebné istoty
Investičnú neistotu odstránil zaujímavý systém financovania. Dopravné spoločnosti si autobusy neprenajímajú priamo, ale využívajú štruktúrovaný model, v ktorom investori, často zo súkromného sektora, vozidlá financujú a nesú riziko. Systém je navyše doplnený o štátne záruky a reformu cien elektrickej energie.
Práve tento aspekt by mohol byť skvelým podnetom aj pre Európu. Mnohé projekty sa na starom kontinente stretávajú s nedôverou investorov a jednorazové stimuly jednoducho nestačia. Dôležitá je dlhodobá stabilita.
Všetko má svoje chybičky krásy, aj toto čilské riešenie
Tento úspech Čile samozrejme nie je dokonalý. Zmieniť musíme, že drvivá väčšina elektrobusov jazdí práve v hlavnom meste (približne 95 percent), ostatné regionálne mestá zaostávajú kvôli slabšej infraštruktúre. Elektrické osobné vozidlá tu stále tvoria len 2,5 % trhu a počet verejných nabíjačiek tiež nie je ideálny. Kľúčom k ďalšiemu úspechu bude rozšírenie elektrifikácie mimo hlavného mesta a rozvinúť trh s osobnými elektromobilmi.
Záver je ale jasný. To, čo funguje v Čile, by mohlo fungovať aj inde, vrátane Európy. Predpokladom je kombinácia dlhodobej vízie, finančných mechanizmov a regulačnej istoty. Krajina paradoxne profitovala aj z toho, že nemá vlastný automobilový priemysel, nemusí tak čeliť tlaku tradičných výrobcov a mohla bez odporu prijať nové technológie.
