Predstavte si, že by Spojené štáty označili automobilky Ford alebo General Motors za vojenské organizácie len preto, že pôsobia v USA a podliehajú tamojším reguláciám. Znie to absurdne? Presne takúto logiku však podľa kritikov uplatnil americký Pentagon voči technologickým klenotom Číny. Na tému upozornil portál cnevpost.
Podpora čínskej armády a hrozba pre národnú bezpečnosť
Ministerstvo obrany USA totiž zverejnilo aktualizovaný zoznam čínskych spoločností, ktoré oficiálne obviňuje z podpory čínskej armády a označuje ich za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Tento krok pritom mieri priamo na srdce čínskeho úspechu – na dodávateľské reťazce elektromobility a technológií autonómneho riadenia.
Rozhodnutie Pentagonu zahŕňa globálne známych výrobcov elektrických vozidiel, ako napríklad BYD či Nio. Týmto krokom Washington oficiálne vyhlásil, že títo civilní giganti pomáhajú ozbrojeným silám Pekingu.
Rozhodnutie však okamžite narazilo na ostrú kritiku. John McEntee, bývalý vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu za administratívy Donalda Trumpa a súčasný lobista, označil toto odôvodnenie za smiešne. Podľa tejto logiky by mali byť ako americké vojenské spoločnosti klasifikované aj automobilky ako Ford či General Motors.
Nemali by ste prehliadnuť:
- Autonómne autá nie sú novinka. Prvýkrát jazdili samé, keď ste ešte nemali ani smartfón
- Čína sprísni pravidlá pre elektromobily s predĺženým dojazdom. Trh rastie rekordným tempom
- Jarovce spúšťajú novú etapu nabíjania. Pri Bratislave otvorili prvý diaľničný hub pre autá aj elektrické kamióny
Z oficiálneho dokumentu Pentagonu vyplýva, že automobilky Nio a BYD sú na zoznam zaradené kvôli ich priamemu či nepriamemu prepojeniu na čínsku Štátnu komisiu pre dohľad a správu majetku (SASAC) a Ministerstvo priemyslu a informačných technológií (MIIT). V prípade BYD k tomu prispel aj fakt, že firma sídli alebo pôsobí v zóne vojensko-civilnej fúzie.
Úder pod pás pre celý dodávateľský reťazec
Washington sa však nezastavil len pri samotných automobilkách. Jeho hľadáčik sa presunul k technológiám, v ktorých Čína momentálne dominuje celému svetu:
- Výrobcovia batérií: Na zozname sa ocitli giganti CATL, CALB a Eve Energy, ktorí patria medzi najväčších svetových producentov batérií pre elektromobily a masívne expandujú na zahraničné trhy.
- Senzory a LiDARy: Neunikli ani kľúčoví dodávatelia hardvéru pre autonómne riadenie (ADAS) – spoločnosti Hesai Group a RoboSense. Ich laserové senzory sú pritom kľúčové pre vývoj plne autonómnych áut po celom svete.
- Displeje: Zoznam dopĺňa aj technologická spoločnosť BOE Technology Group, známa výrobou zobrazovacích panelov.
Tento posun jasne ukazuje, že pozornosť Washingtonu sa presúva od tradičného obranného priemyslu k nastupujúcim komerčným technológiám.
Chaos, lobing a geopolitické napätie
Zverejnenie zoznamu sprevádzali nečakané zvraty. Zoznam bol totiž nakrátko zverejnený už vo februári, no v priebehu niekoľkých minút ho bez akéhokoľvek vysvetlenia stiahli. Podľa dostupných informácií z neho vtedy vypadli čínski výrobcovia čipov CXMT a YMTC, no v aktuálnej finálnej verzii sa opäť objavili.
Zaujímavé je aj samotné načasovanie. K definitívnemu zverejneniu došlo necelý mesiac po tom, čo americký prezident Donald Trump navštívil Peking, kde s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom rokoval o citlivých obchodných otázkach a snažil sa o krehké prímerie v colnej vojne.
Najväčšie vrásky na čele však toto rozhodnutie pravdepodobne urobí globálnym automobilkám. Mnohé z nich sa totiž spoliehajú práve na cenovo dostupné a technologicky pokročilé čínske komponenty. Nové pravidlá im tak môžu výrazne skomplikovať dodávateľské reťazce a zvýšiť náklady na výrobu áut budúcnosti.
