Z celosvetového hľadiska sa momentálne až 95 percent celkového objemu produkcie akumulátorových článkov sústreďuje na ázijskom kontinente, čo pre európsky automobilový priemysel predstavuje značnú strategickú závislosť. Koncern Volkswagen sa preto dlhodobo a systematicky snaží túto disproporciu korigovať a krok za krokom zvyšovať európsky podiel na hodnotovom reťazci pri výrobe elektrických vozidiel.
Aktuálne najvýraznejším hmatateľným výsledkom tejto snahy je novootvorená, vysoko automatizovaná hala s označením M8 v areáli mladoboleslavskej automobilky Škoda Auto. Po investícii presahujúcej 205 miliónov eur sa tento český závod stáva absolútne najväčším centrom pre produkciu batériových systémov v rámci celej skupiny.
Od modulov k priamej integrácii: Batérie Cell-to-Pack pre platformu MEB+
História montáže akumulátorov v Mladej Boleslavi siaha do roku 2019, kedy sa tu začali kompletizovať batérie pre plug-in hybridné vozidlá, na čo v roku 2022 plynule nadviazala produkcia pre plne elektrickú platformu MEB. Pôvodná architektúra MEB sa spoliehala na tradičné usporiadanie, pri ktorom sa jednotlivé články najprv združovali do modulov a až tie sa následne vkladali do finálneho obalu batérie.
Rok 2026 však predstavuje radikálny technologický posun, pretože automobilka spúšťa výrobu akumulátorov pre modernizovanú 400-voltovú platformu MEB+. Táto platforma slúži ako dôležitý inovatívny medzistupeň pred budúcim príchodom úplne novej 800-voltovej architektúry SSP. Zásadnou inováciou MEB+ je implementácia technológie takzvaného Cell-to-Pack (CTP). V praxi to znamená úplnú elimináciu medzistupňa v podobe modulov – unifikované články sa po novom integrujú priamo do hlavného batériového puzdra.
Tento prístup prináša signifikantné výhody. Z batérie ubudlo množstvo prebytočných komponentov, čo sa priaznivo odrazilo na znížení celkovej hmotnosti a oveľa efektívnejšom využití vnútorného priestoru. Zaujímavým konštrukčným detailom, ktorý nová koncepcia priniesla, je úplná zmena tepelného manažmentu.
Kým doteraz sa chladiaca doska štandardne montovala na spodnú stranu akumulátora, pri nových CTP batériách je chladenie umiestnené zhora, nakoľko spodná strana článkov obsahuje vodiace kanály v prípade tepelného úniku. Toto netradičné riešenie dovoľuje vytvoriť kompaktnejší celok a výrazne uľahčuje integráciu batérie do samotného šasi vozidla. Výsledným efektom týchto optimalizácií je až 30-percentné zníženie výrobných nákladov na jeden batériový balík.
Nové chemické zloženie: LFP batérie prichádzajú do koncernu Volkswagen
Spolu so zmenou architektúry prichádza aj diverzifikácia v oblasti chémie samotných článkov. Stratégia takzvaného unifikovaného článku počíta s extrémnou flexibilitou, kedy je do rovnakého formátu „obalu“ možné umiestniť články s rôznym chemickým zložením – od cenovo dostupných sodíkových iónov (SIB), cez lítium-železo-fosfátové (LFP), dodnes najčastejšie NMC, až po prémiové články s kremíkovou anódou (NMC-Si) alebo dokonca batérie s pevným elektrolytom (ASSB).
V novom závode sa budú vyrábať aj spomínané LFP akumulátory. Hoci táto chémia nedosahuje takú vysokú hustotu energie ako doteraz preferované NMC (nikel-mangán-kobalt) články, ponúka omnoho vyššiu mechanickú a chemickú odolnosť, výrazne dlhšiu životnosť a predovšetkým nižšie vstupné náklady. Technológia drahších NMC článkov tak zostane vyhradená výlučne pre vrcholné verzie elektromobilov s požiadavkou na maximálny dojazd.
Nové batérie z Mladej Boleslavi pre platformu MEB+ dimenzovanú v dvoch veľkostiach („S“ pre vozidlá s primárnym pohonom prednej nápravy a „M“ pre pohon zadných kolies), pokryjú obrovské spektrum vozidiel koncernu. Štandardne budú LFP batériami osadzované najmenšie vstupné modely ako pripravovaná Škoda Epiq, Cupra Raval či Volkswagen ID. Polo.
Technológia však nájde uplatnenie aj v kompaktnej a strednej triede, kam patrí rodina Volkswagen ID.3, ID.4, ID.5, VW ID. Buzz, čerstvo modernizovaná Cupra Born 2026, Audi Q4 e-tron, ale aj modely Škoda Elroq, Enyaq či Ford Explorer a Capri. Dokonca aj základné verzie najväčších vozidiel platformy, akými sú VW ID.7 Pure a chystaná Škoda Peaq, budú spoliehať na túto cenovo efektívnu LFP technológiu.
Produkčné kapacity a logistická sieť
Samotná hala M8 je ukážkou moderného priemyselného inžinierstva. Jej výstavba prebehla v rekordne krátkom čase – stavebné práce odštartovali v auguste 2024, technológie sa začali inštalovať v marci 2025, overovacia nultá séria zišla z liniek v septembri a ostrý štart produkcie (SOP) sa datuje na február 2026. Na úctyhodnej rozlohe 55 000 metrov štvorcových tu našlo uplatnenie 600 vysokokvalifikovaných zamestnancov. Množstvo z nich bolo rekvalifikovaných z úseku výroby manuálnych prevodoviek, ktorých výrobné objemy posledné roky klesajú.
Linka sa pýši 84-percentnou mierou automatizácie, na ktorej sa podieľa 131 pokročilých priemyselných robotov. Výrobné tempo je nastavené extrémne prísne – každých 60 sekúnd opustí linku jeden kompletný batériový systém. Denne to predstavuje spracovanie približne 234 000 jednotlivých článkov, z ktorých vznikne viac ako 1 100 hotových batérií. Ročná kapacita tak dosahuje úroveň 335 000 systémov. Tieto komponenty následne putujú zložitou logistickou sieťou nielen pre lokálnu potrebu českej automobilky, ale expedujú sa aj do ďalších strategických európskych závodov koncernu, konkrétne do nemeckého Zwickau, Emdenu, Hannoveru či Ingolstadtu.
Dekarbonizácia a ekologická transformácia
Výroba moderných technológií sa dnes už nezaobíde bez prísneho dôrazu na ekológiu. Samotná prevádzka v Mladej Boleslavi preukazuje snahu o znižovanie environmentálnej záťaže. Index ekologickej výroby (UEP) sa podarilo do roku 2025 zvýšiť na úroveň 59,6 percenta. Pri porovnaní s referenčným rokom 2010 automobilka zredukovala emisie prchavých organických zlúčenín (VOC) o 60 percent na 1,1 kg na vyrobené auto.
Nemali by ste prehliadnuť:
- V Izraeli raketa zasiahla elektromobil. Ako dopadla posádka, či batériový modul?
- Nehoda na parkovisku a neznámy vinník: Ako vám havarijné poistenie ušetrí peniaze?
- Škoda Superb má novú najvýkonnejšiu verziu. Stavia na obľúbenom motore, ktorý si vyberá 25% zákazníkov
Spotreba energie na jedno vozidlo klesla o 42 percent (z 2,3 na 1,3 MWh), zatiaľ čo spotreba vody sa znížila rovnako o 42 percent na 1,6 kubického metra. Ešte impozantnejší je pokles vyprodukovaných emisií CO2 o 67 percent (na 367 kg na auto) a dosiahnutie stavu nulovej produkcie skládkovaného odpadu, čo predstavuje 100-percentné zlepšenie.
Na týchto výsledkoch má obrovský podiel transformácia energetickej spoločnosti ŠKO-ENERGO, ktorá dodáva energiu pre automobilku. Zásadným krokom v rokoch 2024 až 2027 je kompletný ústup od spaľovania uhlia (ktoré doteraz tvorilo až 70 % energetického mixu teplárne) a prechod na udržateľnú biomasu (drevná štiepka a fytopelietky). Energetický mix dopĺňa lokálna produkcia zo solárnych panelov a odber zelenej energie z veternej farmy Melč, ktorá ročne dodáva 26 GWh. Cieľom je postupne znížiť nákup emisných povoleniek z pôvodných 637-tisíc ton až na absolútnu nulu.
Závod takisto intenzívne implementuje princípy cirkulárnej ekonomiky. Príkladom je projekt „Saturnin“, ktorý rieši spracovanie kovových odrezkov z lisovne. Od začiatku roka 2026 funguje v spolupráci so spoločnosťou BENEVA uzavretý cyklus, v ktorom sa tento odpad po príprave vracia priamo dodávateľom dielov ako druhotná surovina. Zelená transformácia neobchádza ani logistiku – priamo v areáli sa využívajú elektrické ťahače a vysokozdvižné vozíky, pričom flotila nákladných áut tankuje obnoviteľné palivo HVO+100, čím sa dosahuje až 80-percentná úspora emisií oproti klasickej nafte. Zaujímavým detailom sú aj testované logistické súpravy vybavené vlastnými solárnymi panelmi.
Nová prevádzka M8 tak predstavuje komplexný ekosystém, ktorý spája špičkové inovácie pre ochranu životného prostredia za súčasnej optimalizácie nákladov. Pre samotnú automobilku a celý koncern je to kľúčový nástroj, ako v nasledujúcich rokoch ponúknuť trhu cenovo dostupné, no zároveň technologicky vyspelé a ekologicky čisté elektrické vozidlá.
