Zatiaľ čo štatistiky nových registrácií v mnohých európskych krajinách ukazujú dynamický nárast predaja elektrických vozidiel, celkový pohľad na vozový park v Európskej únii prináša triezvejšie zistenia. Najnovšia správa Asociácie európskych výrobcov automobilov (ACEA) s názvom „Vehicles on European Roads“ potvrdzuje, že obmena vozového parku je behom na dlhú trať. V roku 2024 tvorili batériové elektromobily (BEV) len 2,3 % z celkového počtu osobných automobilov registrovaných v EÚ. Hoci ide o nárast oproti 1,8 % v predchádzajúcom roku, tento posun je limitovaný dlhým životným cyklom vozidiel a pretrvávajúcou dominanciou spaľovacích motorov v celkovom objeme vozidiel na cestách- Dlhší časový odstup publikácie štatistiky (2026) od zberu dát (2024) si vyžiadala náročnosť komplexnej analýzy. V súčasnom období budú čísla o čosi vyššia, no situácia prakticky rovnaká.
Dominancia fosílnych palív a starnúca flotila
Napriek legislatívnemu tlaku na dekarbonizáciu zostáva európsky vozový park hlboko zakorenený v ére fosílnych palív. Benzínové automobily v roku 2024 predstavovali takmer polovicu všetkých registrovaných vozidiel (49,2 %), zatiaľ čo naftové motory si udržali podiel 28,4 %. Plug-in hybridy (PHEV) s podielom 1,4 % a klasické hybridy (5 %) dopĺňajú alternatívne pohony, no ich kumulatívny vplyv na celkovú flotilu zostáva limitovaný. Alarmujúcim faktorom je neustále sa zvyšujúci priemerný vek vozidiel. Osobné autá v EÚ majú v priemere 12,7 roka, pričom v niektorých krajinách je situácia kritická. Najstarší vozový park má Grécko s priemerom 17,8 roka, zatiaľ čo najmladšie autá jazdia v Luxembursku s priemerom 8,2 roka. Tento trend starnutia flotily priamo brzdí zavádzanie čistejších technológií, keďže staršie vozidlá s nižšími emisnými normami zostávajú v prevádzke dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Analýza ACEA odhaľuje hlbokú fragmentáciu európskeho trhu. Zatiaľ čo celoeurópsky priemer podielu BEV vo flotile je nízky, lídri ako Dánsko (12,1 %) či Švédsko (7,2 %) vykazujú nadpriemerné výsledky. Absolútnym lídrom mimo EÚ zostáva Nórsko, kde batériové elektromobily tvoria už 28 % celého vozového parku. Na opačnom póle stoja trhy ako Nemecko, ktoré napriek silným predajom nových áut eviduje vo svojej flotile len 3,3 % elektromobilov, čo je dôsledkom obrovského objemu starších spaľovacích vozidiel v obehu. Podobne výrazné rozdiely sú viditeľné aj v hustote motorizácie; kým Taliansko eviduje 701 osobných áut na 1 000 obyvateľov, v Lotyšsku je to len 418, čo odzrkadľuje rozdielnu kúpnu silu a dostupnosť mobility v rámci regiónov.
![]()
Nemali by ste prehliadnuť:
- Oplatí sa viac diesel, alebo plug-in hybrid? Porovnali sme spotrebu a náklady Škoda Superb TDI a PHEV
- Historický prielom: Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou otvára brány európskym výrobcom
- Tesla znižuje závislosť na čínskych baterkách. Lítium spracúva priamo v Texase
![]()

V segmente úžitkových vozidiel a nákladnej dopravy je prechod na bezemisné pohony ešte náročnejší. Ľahké úžitkové vozidlá (dodávky) sú v EÚ stále z 90 % poháňané naftou, pričom podiel elektrických verzií dosahuje len 1,3 %. Ešte výraznejšia je situácia pri ťažkých nákladných vozidlách (kamiónoch), kde na naftu jazdí 96,3 % vozidiel a podiel elektriny tvorí marginálnych 0,3 %.
Nádej prinášajú aspoň elektrické autobusy
Svetlým bodom v štatistikách ACEA sú autobusy. V tomto segmente podiel elektrických pohonov v roku 2024 vzrástol na 3,1 %, pričom v krajinách ako Holandsko (21,4 %) alebo Luxembursko (23,3 %) už tvoria podstatnú časť verejnej dopravy. Napriek tomu v celoeurópskom meradle stále 89 % autobusov jazdí na naftu, čo podčiarkuje potrebu masívnych investícií do infraštruktúry a obnovy vozových parkov verejných dopravcov.

Údaje ACEA za rok 2024 jasne demonštrujú, že stanovenie legislatívnych cieľov pre predaj nových vozidiel je len jednou časťou skladačky dekarbonizácie dopravy. Skutočná obnova vozového parku si vyžaduje nielen dostupnosť nových technológií, ale aj ekonomické stimuly, ktoré motivujú majiteľov k výmene starých, menej efektívnych vozidiel. Pri súčasnom tempe obmeny, kedy sa podiel plug-in vozidiel (BEV + PHEV) vo flotile zvýšil len o 0,7 percentuálneho bodu na 3,7 %, bude cesta k plnej elektrifikácii európskych ciest trvať desaťročia. Pre tvorcov politík to znamená jasný signál: bez pragmatického prístupu k infraštruktúre a kúpnej sile obyvateľstva zostane environmentálny prínos nových elektromobilov zatienený miliónmi starších spaľovacích vozidiel, ktoré budú brázdiť európske cesty ešte dlhé roky.











