Tlak na transformáciu a ekologizáciu európskych firemných vozových parkov dosahuje v súčasnosti historické maximá. Rozsiahla medzinárodná štúdia Electric Mobility Study od spoločnosti DKV Mobility, ktorá sa uskutočnila na vzorke 1 732 manažérov flotíl v ôsmich európskych krajinách (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Poľsko, Česká republika a Rumunsko), prináša fascinujúci a hlboký pohľad do reálneho stavu e-mobility vo firmách.
Prieskum jasne identifikuje tri hlavné sily, ktoré formujú každodenné rozhodovanie podnikov: neustále rastúce prevádzkové náklady, narastajúca komplexnosť spojená s prechodom na elektrický pohon a čoraz prísnejšie legislatívne požiadavky na udržateľnosť. Hoci sú tieto výzvy mimoriadne náročné, obrovská časť spoločností aktívne tlačí na zmenu a plánuje masívne investície do bezemisnej dopravy, pričom lídrami v tejto transformácii sú predovšetkým veľké korporácie a firmy pôsobiace priamo v sektore dopravy a logistiky.
Súčasný mix pohonov: Prevaha nafty a prekvapivý nástup HVO 100
Európsky trh firemných flotíl sa momentálne nachádza v hlbokom prechodnom štádiu. Tradičný naftový pohon si zatiaľ s podielom 37 percent udržiava pozíciu absolútneho lídra, za ktorým nasledujú benzínové vozidlá s podielom 21 percent. Elektrifikované pohony, zahŕňajúce plne elektrické vozidlá, plug-in hybridy a mild-hybridy, už síce tvoria nezanedbateľnú časť koláča, no v celkových číslach za konvenčnými spaľovacími motormi stále výrazne zaostávajú. Zaujímavým a mimoriadne dôležitým zistením štúdie je však masívne zavádzanie alternatívneho, klimaticky šetrnejšieho paliva HVO 100 (hydrogénovaný rastlinný olej).
Z firiem, ktoré prevádzkujú naftové vozidlá, toto palivo využíva v priemere už 38 percent. Lídrami v nasadzovaní HVO 100 sú predovšetkým Holandsko (44 %) a Nemecko (43 %), zatiaľ čo Rumunsko s 23 percentami zaostáva. Pri pohľade na celkový mix pohonov je Holandsko absolútnou výnimkou a vzorom pre zvyšok Európy – vykazuje najnižší podiel naftových vozidiel a suverénne najvyšší podiel plne elektrických áut. Naopak, východoeurópske trhy ako Poľsko a Česká republika vykazujú oveľa nižšiu mieru elektrifikácie a silnú závislosť na tradičných palivách.
Tlak na manažment flotíl neustále rastie
Zodpovednosť za riadenie moderného vozového parku prináša so sebou čoraz viac komplikácií. Až 76 percent oslovených manažérov označilo za svoj najväčší problém neúprosný tlak na znižovanie nákladov. Tesne za ním nasledujú požiadavky na udržateľnosť (73 %) a samotná elektrifikácia flotily (70 %). Zavádzanie elektromobilov však so sebou prináša aj obrovskú administratívnu záťaž spojenú so správou nabíjacích kariet a domáceho nabíjania, čo trápi 67 percent firiem.
Štúdia navyše potvrdzuje priamu úmeru medzi veľkosťou vozového parku a mierou pociťovaného stresu – čím väčšia je flotila, tým intenzívnejšie manažéri vnímajú tlak na náklady a ekológiu. Z hľadiska odvetví čelí najťažším podmienkam logistický a dopravný sektor, kde sú prevádzkové marže najnižšie a legislatívny tlak najvyšší. Naopak, v krajinách ako Španielsko a Holandsko hodnotia manažéri situáciu o niečo uvoľnenejšie než európsky priemer.
Plány do budúcnosti: Masívny príklon k čistej elektrine
Napriek spomínaným prekážkam sú vyhliadky na nasledujúce dva roky mimoriadne optimistické. Viac ako polovica všetkých opýtaných firiem (56 %) plánuje v blízkej budúcnosti nakúpiť ďalšie plne elektrické vozidlá (BEV). Tento trend bude sprevádzaný jasným útlmom konvenčných pohonov, keďže 36 percent podnikov plánuje znížiť počet benzínových a naftových áut vo svojom portfóliu. Zaujímavosťou je, že plug-in hybridy zďaleka nekončia – až 40 percent firiem ich stále vníma ako dôležitý prechodný mostík a plánuje ich nákup.
Naopak, alternatívy ako vodík či LPG sú na jasnom ústupe. Geograficky je obrovským prekvapením Rumunsko, kde až 74 percent firiem avizuje razantné rozširovanie elektrickej flotily. V Nemecku plánuje expanziu elektromobilov 53 percent podnikov. DKV Mobility tiež zdôrazňuje, že vôľa investovať do e-mobility dramaticky rastie s veľkosťou podniku. Kým menšie firmy s počtom zamestnancov do 49 ľudí plánujú pridávať elektromobily v zhruba polovici prípadov, pri korporáciách nad 500 zamestnancov sú to až dve tretiny.
Päť hlavných bariér, ktoré brzdia rýchlejší rozvoj
Prečo teda firmy netransformujú svoje flotily ešte rýchlejšie? Detailná analýza odhalila päť kritických prekážok. Najvýraznejším strašiakom sú obstarávacie ceny vozidiel (35 %), ktoré sú v kategórii EV stále vyššie než pri spaľovacích ekvivalentoch. Nasledujú príliš vysoké ceny elektriny a nabíjania (27 %), pretrvávajúci strach z nedostatočného dojazdu (25 %), neuspokojivý stav verejnej nabíjacej infraštruktúry (20 %) a obavy z vysokých nákladov na servis a údržbu (18 %).
Okrem týchto priamych prekážok trápia firmy aj legislatívna neistota a riziká spojené so zostatkovou hodnotou ojazdených elektromobilov, čo komplikuje výpočet celkových nákladov na vlastníctvo (TCO). Kým holandské firmy vďaka výbornej infraštruktúre pociťujú tieto bariéry len minimálne, v krajinách ako Poľsko či Rumunsko tvoria zásadný blok pre rýchlejšiu adopciu nových technológií.
Nabíjacia infraštruktúra vo firmách naberá na sile
Jedným z najpozitívnejších výstupov štúdie je stav firemnej nabíjacej infraštruktúry. Približne 89 percent podnikov, ktoré už do svojej flotily zaradili elektromobily alebo plug-in hybridy, si na svojich pozemkoch vybudovalo vlastné nabíjacie body. Z technologického hľadiska dominujú rýchlonabíjacie stanice (60 %), ktoré dopĺňajú pomalšie AC wallboxy (39 %). Využívanie wallboxov je absolútnym fenoménom predovšetkým v Nemecku, kde ich implementovalo až 61 percent firiem.
Iba 11 percent spoločností sa spolieha výlučne na externé možnosti nabíjania. Rozvoj firemných sietí sa pritom ani zďaleka nekončí. Približne 70 percent manažérov plánuje v nasledujúcich dvoch rokoch ďalšie rozširovanie vlastnej nabíjacej infraštruktúry, pričom lídrami v budúcich investíciách sú Taliansko, Francúzsko a Holandsko. Investičný apetít je opäť najsilnejší vo veľkých firmách a v sektore dopravy.
Kde sa flotilové elektromobily skutočne nabíjajú?
Logika nabíjania firemných vozidiel má jasné pravidlá. Až 47 percent všetkých nabíjacích úkonov sa odohráva priamo v areáli firmy, čo podčiarkuje dôležitosť budovania vlastnej infraštruktúry. Verejné nabíjacie stanice slúžia ako druhý najdôležitejší pilier a pokrývajú 31 percent potrieb vozového parku. Domáce nabíjanie u zamestnancov s podielom 19 percent zostáva dôležitým, avšak menšinovým riešením, zrejme aj pre pretrvávajúce administratívne prekážky pri preplácaní nákladov za domácu spotrebu elektriny.
Zaujímavý je opäť pohľad na regionálne odlišnosti. Východoeurópske štáty, menovite Poľsko (37 %), Česká republika (36 %) a Rumunsko (41 %), vykazujú oveľa vyššiu závislosť na verejných nabíjacích sieťach, čo je priamym dôsledkom nižšej penetrácie firemných a domácich nabíjačiek v tomto regióne.
