Svet autonómnej jazdy sa ocitol na dôležitom rázcestí. Kým technologické firmy a automobilky už roky vyvíjajú vozidlá, ktoré sľubujú koniec dopravných zápch a nehôd spôsobených ľudským faktorom, do hry čoraz ostrejšie vstupuje legislatíva. Otázka, ktorá momentálne rozdeľuje inžinierov aj politikov, znie prekvapivo jednoducho. Čím by malo autonómne auto vidieť svet okolo seba? Na tému upozornil portál Insideevs.
Debatu najnovšie rozprúdil americký štát New Jersey, kde politici posunuli do hlasovania nový návrh zákona s označením. Tento zákon by mohol od základov zmeniť pravidlá hry pre autonómne vozidlá. Ak prejde, nebudú môcť vyraziť na cesty, ak sa budú spoliehať výhradne na kamery.
Filozofia ľudského oka vs. technologická nadbytočnosť
V segmente autonómnych vozidiel dnes existujú dva zásadne odlišné prístupy k vnímaniu okolia. Prvý, ktorý zastupuje napríklad Elon Musk s automobilkou Tesla, sa zakladá na logike, že ľudia sa riadia iba pomocou očí a mozgu. Rovnaký prístup sa uplatňuje aj v elektromobiloch značky, ktoré sa spoliehaj len na kamery.
Väčšina ostatných hráčov na trhu sa spolieha na viacero systémov, ktoré spolupracujú. Ich autá majú na sebe okrem kamier aj radary a lidary, čím vytvárajú prekrývajúce sa vrstvy dát, takže ak jeden systém „oslepne“, druhý ho dokáže zastúpiť.
Navrhovaný zákon v New Jersey dáva jasnú červenú prvému prístupu. Vyžaduje totiž, aby bolo vozidlo vybavené kamerovým systémom a minimálne dvoma ďalšími odlišnými typmi senzorov, ktoré dokážu sledovať prekážky aj v prípade, že kamery zlyhajú.
Nemali by ste prehliadnuť:
- EÚ chce stavať nabíjačky pre elektromobily rýchlejšie. Na diaľničných odpočívadlách aj bez povolenia?
- Elektrická revolúcia s otáznikom: Chcú 30 % nízkoemisných vozidiel o 4 roky, no daňové výhody škrtajú
- Britská vláda zavádza novú daň za elektromobily. Majitelia zaplatia za každú míľu jazdy
Kritici čisto kamerových systémov poukazujú na prozaické, no nebezpečné situácie. Kamery môže oslepiť ostré protisvetlo, hustý dážď, alebo sa jednoducho zašpinia od blata, snehu či rozdrveného hmyzu. Radar a lidar si na druhej strane dokážu zachovať „zrak“ aj v úplnej tme či nepriaznivom počasí.
Tvrdá stopka pre Cybercab a prísne testovanie
Hoci je legislatíva formulovaná technologicky neutrálne, nepredpisuje konkrétne značky ani presné názvy zariadení, najviac zasiahne práve spomínanú Teslu. Jej pripravované robotaxi s názvom Cybercab bolo navrhnuté kompletne bez radarov a dokonca nemá ani volant či pedále. Ak legislatíva prejde, Tesla svoje vozidlá v New Jersey v tejto podobe legálne nespustí.
Zákon však nestavia bariéry len v oblasti hardvéru. Prináša aj mimoriadne prísne podmienky pre samotný testovací proces. Napríklad pilotný program pod dohľadom štátnych orgánov musí trvať minimálne tri roky a minimálny nájazd, ktorý musí automobilka absolvovať v plne autonómnom režime, je približne 80 tisíc kilometrov. Samozrejme bez nehody, až potom získa povolenie na plne autonómnu komerčnú jazdu.
Zákonodarcovia zároveň zdôrazňujú, že tento zákon nie je namierený vyslovene proti Tesle a jeho cieľom rozhodne nie je potláčať inovácie. Ide výlučne o stranu bezpečnosti. Údajne neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že by jeden typ senzora so softvérom dokázal spoľahlivo zvládnuť všetky kritické situácie na ceste.
Chaos v pravidlách
Tento legislatívny krok ukazuje aj na širší problém celého odvetvia autonómnej dopravy, ktorým je absencia jednotných pravidiel. V Arizone či Kalifornii už bežne jazdia robotaxíky, no iné štáty USA zvolili opatrnejší prístup. To je aj príklad Európskej únie, ktorá sa do autonómnej jazdy nehrnie za každú cenu. Správne a férové legislatívne podchytenie autonómnej jazdy bude tak skôr či neskôr nutnosťou.
